Recenzia
18.06.2018

Príbehy vidieka

Príbehy vidieka
Ján Patarák: Svet pre Janu
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2002
 
Ján Patarák je predstaviteľom staršej generácie a pre odmietavý postoj k udalostiam roku 1968 nemohol publikovať, preto debutoval pomerne neskoro (1987) a ťažisko jeho tvorby spočíva v poslednom desaťročí. Jeho najnovšia kniha Svet pre Janu obsahuje osem poviedok situovaných do prostredia východoslovenskej dediny. Výnimkou je len rovnomenná poviedka – nesie zreteľné autobiografické črty, no tie nachádzame aj v niektorých ďalších prózach tejto útlej zbierky. Poviedky sú ideovo zamerané na vystihnutie osudovosti prostých ľudí, podstaty ich života a niektorých charakterových vlastností (zaťatosť, závisť a pod.).
Úvodná poviedka je spomínaním žiakov na učiteľa na jeho pohrebe. Úloha rozprávača je značne zminimalizovaná, dej posúvajú dialógy medzi spolužiakmi, prerušované vsuvkami  pohrebnej reči kňaza a spevom kantora. Týmto text dostáva skôr podobu akéhosi filmového scenára. Strihový postup si autor pravdepodobne ozrejmil ako dramaturg v televízii a v rozhlase; využíva ho v knihe často. Už v tejto poviedke cítiť autorov osobný postoj k totalitnému režimu, ktorý sa motivicky objavuje aj inde – napríklad v podobe konfliktu s cirkvou.
Na zobrazenie poetického vyrovnania sa s nevernou manželkou v poviedke Balada o Tiralovom kopci zvolil autor výpoveď nezainteresovaného svedka vo forme odsekov, či paragrafov. Formu „paragrafovej“ výstavby textu nájdeme opäť v iných poviedkach. Hlavní hrdinovia, či skôr osoby, o ktorých sa dozvedáme, sa často volajú Tirala, či Tiralová, ale nemožno tvrdiť, že by poviedky boli navzájom nejako prepojené, všetkých osem tvorí samostatné príbehy.
Poviedka Svet pre Janu je monológom autora, ktorý chce svojej dcére niečo zanechať a stvoriť pre ňu svet. Je vlastne akýmsi autorovým filozofickým hľadaním dobrého v tomto svete a hodnotením vlastného života. Svet, ktorý tvorí, je vlastne jeho vysneným svetom a je svetom chalúpky, svetom vidieka a prostých ľudí, ktorý ostro kontrastuje s konzumnou a ľudsky cudzou spoločnosťou sídlisk a betónových panelov. Patarák tak nielen tu, ale aj v celej knižke vyjadril svoje sympatie k dedinskému spôsobu života, k prírode a prostredníctvom tejto knižky dáva čitateľovi možnosť nahliadnuť do svojho sveta.
 
Martin Dzúr
 In. Knižná revue, roč. XIII, 5. 2. 2003, č. 3, s. 5.