Recenzia
Elena Ťapajová
21.03.2011

Priechod - Justin Cronin - Ľudské telo ako zbraň

Ľudské telo ako zbraň

Bratislava, Ikar 2010.
Preklad Milan Kopecký

Pre moju generáciu sa meno Cronin spájalo s osobnosťou známeho škótskeho spisovateľa 20. storočia, tvorcu diel Citadela či Kľúče od kráľovstva. Čitateľom 21. storočia však toto meno evokuje oceňovaného amerického autora Justina Cronina (1962). Tento profesor angličtiny na Riceovej univerzite žije s rodinou v texaskom Houstone a vzbudil pozornosť kritiky aj čitateľov už svojimi prvými dvoma románmi (Mary a O´Neil a Hemingwaovou cenou ovenčené Letné hodnotenie). Mimoriadne však zabodoval vlani titulom Priechod, prvou časťou plánovanej sci fi trilógie, o ktorú hneď prejavili záujem filmári i vydavatelia dvadsiatich krajín, medzi nimi i slovenský Ikar. Na našom knižnom trhu sa román objavil v slovenskom preklade Milana Kopeckého

Justin Cronin sa v jednom rozhovore vyznal z obdivu k experimentom v urýchľovači. Aj on vo svojom príbehu experimentuje. Pohráva sa s časom, genetikou a temnou stránkou ľudskej povahy. Jeho východiskom je tajný vládny projekt Noe, ktorého cieľom je premeniť ľudské telo na smrtiacu zbraň. Lenže pokus sa vymkne spod kontroly. Dvanásť testovaných subjektov utečie a rozšíri vírus meniaci ľudí na ešte nenásytnejšie, smrtiacejšie a prakticky nezničiteľné bytosti. Nádejou pre ľudstvo by mohol byť trinásty subjekt – šesťročná Amy so zvláštnymi schopnosťami – ktoré sa usiluje zachrániť agent FBI Wolgast a uteká s ním ďaleko od civilizácie, zasiahnutej katastrofálnymi dôsledkami projektu...

K príbehu samému i osudom jednotlivých protagonistov sa však čitateľ dostáva pomerne komplikovane „skladačkovým“ spôsobom. Téma je však natoľko pútavá, že po niekoľkých stranách vám prestane prekážať, že autor prelína rozprávanie e-mailami či denníkovými záznamami, prípadne spomienkami jednotlivých postáv a ich vnútorným monológom alebo mysterióznymi hlasmi. Časovo je dej ohraničený rokmi 5 až 1 pred V. (rozumej Vírus) cez rok 0 až po rok 1003 po V. Akosi mimochodom si uvedomujeme aj nové geograficko-politické usporiadanie postkatastrofického sveta a hoci aj úlohu globálnych konferencií a stredísk výskumu kultúr a konfliktov. Svojským kontrapunktom k sci-fi príbehu sú nadčasové citáty zo Shakespeara.

Mimoriadna predstavivosť, výborná štylistika, nenásilný ponor do psychológie jednotlivých postáv, schopnosť niekoľkými slovami vystihnúť atmosféru situácie či vzťahov, to všetko sú plusy Croninovho románu. I keď venovanie: „Mojim deťom. Pekné sníčky.“ možno vnímať s istým ironizujúcim a varujúcim nadhľadom, lebo budúcnosť, ktorú autor vykresľuje, je možno ani nie natoľko vzdialená a vymyslená, akoby sa zdalo.