Vyhľadávanie
Tajomstvá odviatej slávy
Viera Obuchová
Priemyselná Bratislava
Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2009
Ešte stále máme problém, kam zaradiť priemyselné budovy – patria do architektúry? Staré fabrické objekty sú bezcenné barabizne, ktoré špatia okolie? Nezapadajú do ostatnej zástavby a vyvolávajú pocit nesúladu? Najmä zo západoeurópskych krajín sú známe mnohé prípady funkčného začlenenia starých rekonštruovaných priemyselných objektov do novej zástavby a často ich zaujímavého využitia. Pri čítaní pozoruhodného diela historičky Viery Obuchovej Priemyselná Bratislava si čitateľ so smútkom uvedomí našu obrovskú ľahostajnosť k osudom budov remeselnícko-priemyselnej sféry. Autorka široko zmapovala a zhrnula dosiaľ rozdrobené poznatky o vývoji remesiel a priemyslu vo vzťahu k mestskej zástavbe. Pri pozornejšom čítaní badať, že k masívnemu sťahovaniu alebo až likvidácii fabrík na území Bratislavy dochádzalo najmä po vzniku Československej republiky (sťahovanie do Čiech) a po roku 1989, keď sa pozemky pod fabrikami rozpredali zahraničným investorom, ktorí zanedlho výrobu úplne zrušili alebo výrazne obmedzili. Tieto dve obdobia, hoci aj inokedy sa sťahovalo a búralo či už pod vplyvom rozvoja alebo z obranných dôvodov (pred 2. svetovou vojnou), znamenali tiež najväčší zánik pôvodnej, neraz hodnotnej priemyselnej architektúry. Na tomto mieste treba pripomenúť, že dnes máme inštitúciu kultúrnych nehnuteľných pamiatok, avšak ako z knihy nevdojak vyplýva, priznávacie konanie je nezriedka priveľmi dlhé a komplikované, majitelia zatiaľ nechajú budovy schátrať a asanovať alebo ich priamo brutálne asanujú pre svoje plány. Aj samotný zákon o pamiatkovej starostlivosti je zrejme bezzubý, veď ak pamiatka schátra, vyjme sa zo zoznamu nehnuteľných pamiatok a málokedy ju musí ten, čo sa o jej zánik pričinil, aj zaplatiť (a dodatočná platba nič nerieši). V každom prípade sa čo len trochu kultúrnejší Bratislavčan v knihe dozvie predovšetkým mnohé zaujímavé fakty o remeselníckych, dielenských a fabrických budovách, často aj o takých, o ktorých dosiaľ nemal potuchy. Či už ide o Fetzelmayerovu firmu na stroje, rodiny Wernerovcov na výrobu klavírov, prosperujúcu prvotriednu Marschallovu továreň na koče, Durvayovu tehelňu, starý dobrý Sfinx na smaltovaný riad, alebo aj o známejšie fabriky – Stollwerck, Danubius, Cvernovka, Gumon, Kablo, Matador, Klingerka, Apollo, Dynamitka a ďalšie. Autorka veľmi vhodne vedie čitateľa chronologicky od najstarších technických a industriálnych pamiatok k mladším a nezabúda ani na predpoklady rozvoja priemyslu: kým spočiatku stačila voda, vozová doprava, neskôr už bolo treba železničnú alebo lodnú dopravu, vodáreň, plynáreň, elektráreň.
Bratislava v tejto knihe doslova odhaľuje svoje tajomstvá. Neveríte? Viete, že jestvovali (a možno ešte jestvujú) rôzne zrakom ukryté priestory? Napríklad chodba z ľavého dunajského brehu popod dunajské rameno na ostrov Sihoť? Potrubie na víno z Palugyaovej továrne na šumivé vína až k železničným cisternám na hlavnej stanici? Tušili ste, že prvé metre konskej železnice začínali v priestoroch dvora bývalého hotela Carlton, dnes Radisson? K prvenstvám Bratislavy v rámci Uhorska či celej strednej Európy v niektorých priemyselných odvetviach prispeli viaceré chýrne výrobky, ktoré naše hlavné mesto preslávili po celom svete, no na tomto mieste ich pre nedostatok priestoru nemožno ani len pospomínať. Knihu si treba jednoducho prečítať. Iba poznaním môžeme nadobudnúť zdravú hrdosť.
Ľuboš Svetoň
