Vyhľadávanie
Anni Sumari: Priezračná červená
Bratislava, Ars poetica 2006. Preklad Zuzana Drábeková
O nás
Priveľa intuície, príliš málo skutkov / obaja sme si slová a rétoriku / vyvinuli pre iných, sebe sme nechali / prázdny kruh, do ktorého teraz niekto vchádza - kružnice sú zhodné // Okrem túžby zapáčiť sa / nemáme v sebe nič, / len si plníme povinnosti./ Poctivosť nám robí dobre ako med /užívaný zvonka.//
Autorka týchto veršov, fínska poetka Anni Sumari (1965) vyštudovala literatúru a mediálnu komunikáciu na Helsinskej univerzite. Sedem rokov pracovala ako PR pracovníčka, neskôr učila kreatívne písanie. Je autorkou desiatky básnických i prozaických kníh. Tiež prekladá a je editorkou niekoľkých antológii fínskej a severskej poézie. Výber z jej básní Priezračná červená preložila Zuzana Drábeková.
„Zabudni na seba, zľahka sa dotkni vesmíru“, vyzýva nás Anni Sumari. V jej podaní však vesmír nie je niečo mimo nás, ani mimo Zeme, ktorú obývame. Vesmír v jej ponímaní môže tvoriť aj jeden človek. Pravda, nie je to a nemôže to byť „vesmír“ uzavretý. Anna Sumari vie o tom, ako je „vesmír“ jedného človeka komplikovane a bolestivo prepojený s „vesmírom“ človeka iného a napokon s „vesmírom“ zvaným ľudstvo, s našou planétou, a tá zas s vesmírom v kozmickom zmysle slova. Napriek tomu však zostáva stále - nielen nohami, ale aj srdcom a rozumom - na zemi, priateľsky sa na nás obracia prostými slovami: „Si pri zmysloch? Si ešte prítomný vo svojich pocitoch? Nerob, čo nenávidíš.“ Jej básne nie sú ohňostrojom metafor, a predsa majú v sebe jas, svetlo, ktoré nám pomáha orientovať sa v nás i vo svete.
„Ak je láska ťažká, začni najslabšími,“ nebojí sa nám priamo povedať. Jej báseň nie je uzavretá, je otvorená voči nám i svetu, rovnako ako nie je uzavretý ani náš život pred životom ostatných. Poetka nás vyzýva vstúpiť, ale i vystúpiť zo seba, uvidieť seba aj iných bez sebaklamov, bez predsudkov a bez nenávisti. Hľadá akou cestou sa vyslobodzujeme a nie spútavame, zotročujeme, či zabíjame.
Sumari svojou epištolárnosťou, lebo jej básne majú formu pomyselných listov (Keby som raz napísala list...), svojou konfrontáciou biblických obsahov so súčasnosťou (Pre fínsky rozhlas 24. 12. 1998), etickým a mravným zameraním, priamym obracaním sa na čitateľa (“nerob, čo nenávidíš“) pôsobí presvedčivo vo svojej úlohe apoštola v ženskom rode, čo píšem bez irónie. A pritom nestráca svoju ženskosť, naopak, je to ženskosť aktívna, silná, ale nie silená, vo svojich básňach vie byť intímna, ale bez lascívnosti a exhibicionizmu. Plynulo, bez zábran a pritom citlivo prechádza hranicu medzi súkromným a verejným, hľadá to, čo tieto dve hladiny spája, jej poézia je ako voda v spojených nádobách – presná a pritom živá a životodarná. Vydavateľstvo Ars poetica a prekladateľka Zuzana Drábeková nám priniesli knižku básní, ktorá by mohla inšpirujúco zapôsobiť aj v našom literárnom kontexte, kde je veľká časť súčasnej poézie poznačená hermetizmom, fragmentárnosťou a priveľkým zvýrazňovaním výlučnosti lyrického subjektu, ktorý sa neusiluje o presahy k inému človeku, k iným sociálnym skupinám, pričasto tvrdohlavo a neproduktívne odkazuje len na svoju vlastnú „výlučnú“ skúsenosť.
Jozef Čertík
