Recenzia
Marek Kopča
20.12.2004

Príliš málo paranoje - Michal Švec - Ako zo seba (ne)urobiť hlupáka

Ako zo seba (ne)urobiť hlupáka

Ako zo seba (ne)urobiť hlupáka

Michal Švec: Príliš málo paranoje

Levice, Koloman Kertész Bagala LCA 2004

  Snažíte sa tupo nepodliehať agresívnym cenovým ponukám v hypermarketoch. Chcete si zachovať právo slobodného výberu a právo povedať nie. Nie ste členom nijakej mierumilovne sa tváriacej sekty ani politickej strany či nebodaj hnutia. Zdieľate presvedčenie, že zachovať si vlastnú tvár je aj dnes rovnako dôležité ako včera. Ak sa vás čo len letmo dotýka aspoň jedno z týchto konštatovaní, pre mnohých ste zrejme čudákom. Na niečo podobné sa nás totiž zábavným spôsobom pokúša upozorniť aj Michal Švec vo svojej debutovej zbierke deviatich poviedok Príliš málo paranoje.

  Ústrednými postavami Švecovej prvotiny sú muži. Inteligentní, hĺbaví, citliví a necudne svojskí, pretože sa donkichotsky pokúšajú prežiť v dnešnom svete. Napriek tomu, že chcú alebo jednoducho musia podľahnúť jeho nástrahám (túžbe po peniazoch, úspechu a moci), pre svoju bizarnosť zostávajú outsidermi. Z tejto pozície im autor pripisuje schopnosť ironizovať a odhaľovať ozajstnú, teda škaredo absurdnú tvár modernej spoločnosti.

  Tradičné intelektuálske videnie sveta, aké nám texty zbierky nenútene núkajú, je okorenené poriadnou dávkou irónie a sarkazmu. Obraz moderného Boha, ktorý disponuje šťavnatým slovníkom alebo snahy naivného intelektuála získať srdce krásnej slečny, ponúkajú dostatočný priestor na to, aby autor mohol rozvinúť svoj štylistický talent na pobavenie čitateľa. Slovné hračky so zreteľným vzťahom k mimoliterárnej skutočnosti (diktátorský politik Valomír Mečiar) sú vtipné a osviežujúce. Ale len dovtedy, kým sa z nadsádzky ako z nástroja nestane cieľ. Vtedy sa vtip a šarm topia v slovnom balaste, hoci menej náročný čitateľ sa môže uchechtávať naďalej.

  Kľúčovým problémom Švecovej inak pomerne vydarenej debutovej zbierky je jej kompozičná a sujetová schematickosť. Všetky mužské postavy sú akoby ich jedna plodná mater mala. Ich mdlé (ne)konanie za vykonštruovaných okolností je často podmienené naoko a „nachuť“ príťažlivou devou, ktorá hlavných hrdinov svojím zjavom najprv paralyzuje a následne stimuluje k výkonom, ktoré vedú k ich úplnému zlyhaniu a strápneniu sa. Ale to je zámerom Švecových kvázignómických príbehov: ukázať, že dnes sú už zdravý rozum a morálne zásady úplne zbytočné.

  Švecove poviedky z jeho debutovej zbierky Príliš málo paranoje možno čítať ako zábavné príbehy o trampotách vzdelaného a citlivého, no tiež naivného človeka. Zároveň však nimi autor, ktorý si z riadku na riadok nedokázal odpustiť zopár postmodernistických manierov, vyslovuje o dnešnom svete bolestivú pravdu: čím viac sa snažíme nestratiť svoju tvár, tým väčšmi vyzeráme v očiach ostatných ako úplní hlupáci.

Marek Kopča