Vyhľadávanie
Čakanie na básnika
Peter Milčák: Prípravná čiara 57 / Preparation Line 57
Levoča – Toronto, Modrý Peter – Fooliar Press 2005
Básnik, prekladateľ a vydavateľ Peter Milčák debutoval v roku 1989 básnickou zbierkou Záprah pred zimou. Odvtedy svoj ďalší opus nevydal, ale hodnotiť jeho mlčanie ako absolútne, by bolo zavádzajúce. V uplynulých šestnástich rokoch sa venoval prekladateľskej, literárnovednej práci a novým rukopisom v levočskom vydavateľstve Modrý Peter, ktoré založil v roku 1991. Okrem vydávania najmä pôvodnej slovenskej poézie, edične pripravil a vydal antológie súčasnej slovenskej poézie v angličtine, nemčine a vo francúzštine. Jeho mlčanie nebolo našťastie úplné ani v oblasti pôvodnej tvorby, prichádza totiž so svojou druhou básnickou zbierkou Prípravná čiara 57 – Preparation Line 57: vychádza dvojjazyčne – v slovenčine a v angličtine. Básne do angličtiny preložil Jonathan Gresty a autor.
Všeobecne sa usudzuje, že literárny talent autora by mala potvrdiť až jeho druhá knižka, o Milčákovi tento úzus platí doslova. Prichádza s vyzretou výpoveďou, s presvedčivosťou životného nadhľadu a s ustáleným programovým názorom. Zbierku tvorí síce len 21 básní, ale kvalitatívne vyvážených, v porovnaní s debutom tematicky pestrejších, univerzálnejších a významovo ucelenejších. Milčák si nevytvára izolovaný svet s idylickými kontúrami, ale vychádza z existujúcich súvislostí, z reálneho prostredia. Treba tiež zdôrazniť jeho neutíchajúcu vieru v dobro, napriek všetkým životným rozporom a ľudským zlyhaniam.
Takmer za každým slovom cítiť pominuteľnosť času a zážitku, bez sentimentality, len s konštatovaním plynutia. Na druhej strane texty navodzujú dojem spomaľovania, relativizovania hodnôt času. Ich vnútorný „dej“ ako keby sa na seba navíjal v spomalených, efektívnych záberoch. Milčákove verše ľahkosťou a plynulosťou miestami pripomínajú let papierovej lastovičky. Krátky, ale o to úžasnejší. Mimoriadnu účinnosť dosahuje cez osobnú polohu nasmerovanú ku komplexnejšej platnosti, a to v básňach pripísaných bratovi, Sylvii Plathovej a Pavlovi Suržinovi.
Milčák vyniká úspornosťou výrazu, uvedomuje si, že presila slov báseň skôr oslabuje. Je komunikatívny, presný v obraznosti a vo vyjadrení javových vzťahov. Objaví sa aj záblesk irónie: „Akí sme krásni / v zrkadlách dočasnosti, / akí vznešení a čistí“. Vracia sa k poézii všedného dňa, všíma si „plastový kvetovaný obrus“, „vrabčie pierko“, „trávu, ktorá sa ľahostajne opakuje“, lebo vie, že prostredníctvom obyčajných situácií sa dá tlmočiť oveľa viac. Jeho vnímanie sveta nie je jednoznačné a definitívne, vyvíja sa v závislosti od premenlivosti náhod a udalostí. V zbierke ťažko nájsť hluché miesta, dynamika verša, dráždivosť atmosféry, lyrické napätie a spád to ani neumožňujú.
Nová básnická zbierka Petra Milčáka dokazuje hodnotu poézie, napriek ignorancii a slepote v nás a medzi nami. A robí to nanajvýš dôstojne – nevtieravou, ale závažnou výpoveďou moderného básnika.
Miroslav Brück
