Vyhľadávanie
Vretienko v rukách liečiteľky
Alexandra Pavelková: Prísaha (príbehy o Vimke), Bratislava, Vyd. Spolku slovenských spisovateľov – Vyd. Slovart 2006
Toto vydanie ponúka dve knižky v jednej (Prekliata prísaha a Zlomená prísaha), ktoré už predtým vyšli v češtine a zakončovaciu prózu pod názvom Príchod zimy. Jedenásť príbehov vznikalo nenáhlivo v priebehu desaťročia. Boli uverejnené časopisecky (periodikum Fantázia), v zborníkoch súťaží i v antológiách. Za poviedku Kúsok tieňa získala Alexandra Pavelková v roku 2002 sošku Mloka za absolútne víťazstvo v literárnej súťaži československého fandomu pod názvom Cena Karla Čapka.
Spojovacím ohnivom poviedok je, ako naznačuje už podtitul, Vimka. Krehká dievčina obdarená (a či postihnutá, riešte tento problém spolu s postavou v knižke) mocou, ktorá môže zabíjať i liečiť. Vedma-liečiteľka po vydaniach v češtine konečne nachádza rodnú reč, ktorá z nej plynie s kultivovanou prirodzenosťou. Hrdinka, ktorá sa nebojí citov ani utrpenia, lieči jazvy na tele i na duši. Keďže vzhľadom na svoje povolanie pozná cenu krvi, v knižke sa tekutinou nestrieka ako kečupom z plastikovej fľaše, namiesto výkrikov a rinčania ocele znejú skôr tlmenejšie tóny. Viac sa rozpráva, miestami aj premýšľa. Ťahajú sa pradená vzťahov. K mužom, malej upírke i drakovi s poetickým menom Jantárová Kvapka. Vysvitá, že príbeh v žánri fantasy nie je určený len dvojrozmerným hrdinom rýchlej ruky a mdlého umu. A nemusí tiež ísť o tovar, ktorý chutí čerstvo dovezenou kokakolou. Postupné zrenie žánru znamená prisvojenie. Pavelkovej ženská fantasy je skrz naskrz presiaknutá slovanskosťou i slovenskosťou. Bez stopy po akýchkoľvek heslách či vyhláseniach. Prirodzene a nevyhnutne, lebo príbeh, ktorý prichádza z hĺbky, sa rodieva doma alebo tam, kde to poznáme natoľko, aby sme sa ako doma cítili.
Vo svete kdesi na okraji slovanských i slovenských dejín, na pomedzí trpkej rozprávky a láskavým sentimentom osladenej histórie splývajú teda povesti o panne Vimke rozprávané potichu do ohňa. Počúvajú vytrvalci, ktorým sa ešte po polnoci nechce spať. Keď sa vreteno priadok prestalo točiť a páračkám ustali ruky a jazyky, bolo počuť i šepot...
Miloš Ferko
