Recenzia
25.11.2002

Prísľub cesty ku kvalite

 (Antológia slovenskej fantastiky 2001)

 

Bratislava, Slovenský syndikát autorov fantastiky 2002

  Kto priebežne sleduje jednotlivé súťažné ročníky o Cenu Gustáva Reussa alebo z predchádzajúcich ročníkov Krutohlava ochutnal aspoň niekoľko vybraných textov bude po čitateľskej prechádzke tohtoročnými súťažnými príspevkami spokojný. Možno konštatovať mierny zdvih kvality zaslaných textov ako i evidentné formálne zvládnutie drvivej väčšiny publikovaných sci–fi poviedok.

  Za čitateľskú pozornosť stojí predovšetkým najvyššie ocenená (2. miesto) poviedka A. Tusičišného Slavic Action Movement Organization. Zaujme pôsobivou analógiou na aktuálne udalosti z 11. septembra minulého roka, jej dej je naviac vsadený do povedomého prostredia jedného z možných variantov našej budúcnosti. Ťaží však najmä zo známej „bombastickej“ situácie, ktorá bude ešte dlho zamestnávať myseľ súčasníkov. Tento desivý vpád bizarnej budúcnosti do takmer nedotknuteľného  súkromného času človeka, do priestoru každodennosti, ukazuje, že aj veľmi nepravdepodobné fantastické cesty môžu viesť do stredu skutočnosti a citeľne ju zasiahnuť.

  Predsa len do inej kategórie patria autori, ktorí sa snažia zmocniť osvedčených tém fantastickej literatúry. Možno pozorovať, ako určitá literárna ostrieľanosť a skúsenosť vyvádza ich texty z eventuálneho fiaska nudy a umožňuje im oživiť staré témy a vytvoriť aj čitateľsky príťažlivé texty. R. Weberovi v poviedke Vysoká hra, ide v nej o osud celého sveta a L. Kravčíkovi v poviedke – variácii na tému stroja času – Nádherný nový svet, sa podarilo klasický námet spracovať sviežo, bez nánosov stuchliny, a dokázať, že i po niekoľkokrát omieľanom námete sa dá siahnuť inak než doteraz.

  M. Spáda v poviedke Aby nám rýchlejšie ubehla noc a D. Fabian v Migréne položili dôraz na spôsob vytvárania dusnej hororovej atmosféry. Zručným narábaním s motívom tajomstva neustále držia čitateľa v napätí. Exteriéry a rekvizity zachytené s pochmúrnou šikovnosťou, majú aj vnútorný presah v podobe pokusov o psychologické sondy.

  Typologicky odlišný text M. Ferka Dokonalý nezdar je naopak postavený na nešikovnosti hrdinu – dekonštruktéra. A na rozdiel od tohto nadľahčeného, humorne ladeného intermezza pôsobia texty najmladšej účastníčky Krutohlava Zusky Minichovej Útek do normálneho sveta a skalnej účastníčky súťaže A. Pavelkovej Malý most k Srdcu planét meravým dojmom. A napokon Konina z pera Martina Matušku, ktorá chce byť recesistickým textom, nie je hodná našej pozornosti. Tú si však rozhodne zaslúžia teoreticky zdatné a inšpiratívne odborné príspevky V. Marčoka Roztváranie modernistického modelu rozprávky (na pozadí približovania sa európskych rozprávkarov k postmoderne) a  O. Herca Sen o hrdinovi, ktoré zostavovatelia spolu so súťažnými textami zaradili do zborníka. Na záver nám zostáva už len veriť, že prísľub cesty naznačenej príspevkami a krivka kvality, ktorú vytiahol tento súťažný ročník si aj v budúcnosti udržia svoj smer.

Jaroslav Vlnka