Recenzia
Jaroslava Šaková
02.02.2015

Prísne tajný denník Miry Danesovej - Mirka Novysedláková

Denník je obľúbená žánrová forma autorov píšucich pre tínedžerov z celkom pochopiteľných dôvodov – je autentický, prehľadný a tajomný. Avšak treba dodať, že jednotlivé diela v tomto žánri sa na seba značne podobajú. Nápadná je porovnateľnosť debutu Prísne tajný denník Miry Danesovej (Koruna 2014) od Mirky Novysedlákovej (1988) s Denníkom princeznej od Meg Cabotovej, ktorú Novysedláková uvádza aj v poďakovaní svojej knihy. Hlavná hrdinka oboch titulov, outsiderka školy, má potýčky s krásnou roztlieskavačkou, problémy so sebarealizáciou a hľadá lásku svojho života. Aby toho nebolo málo, hrdinka dostane do daru denník rovnako ako tá Cabotovej, a tak začne so svojou „spisovateľskou“ kariérou, ktorá neskôr vyústi v oboch prípadoch do práce v školskom časopise. Ale nechajme podobnosti podobnosťami a venujme sa bližšie Prísne tajnému denníku Miry Danesovej. Ako už názov prezrádza, hlavnou protagonistkou je Mira – zaujímavé mladé dievča. Spieva v kapele a žije normálnym životom americkej stredoškoláčky. K tomuto životu, samozrejme, patria neustále pochybnosti o sebe samej, životné dilemy, ako aj takmer konštantný stav zamilovanosti: „Som totálny rojko, ktorý čaká na princa na bielom koni, ale taký už dávno neexistuje, takže som v keli.“ Vo všetkých týchto situáciách Mire pomáha jej denník – zapĺňa ho detailnými opismi udalostí zo svojho života, rozhovormi s kamarátmi alebo vlastnými myšlienkami. Vloženými textami piesní a básní Mira vyjadruje svoje najhlbšie emócie, no často pôsobia na prvý pohľad príliš exaltovaným dojmom. Ich silnou stránkou však je, že ich autorka uvádza v anglickej aj slovenskej verzii. Mnohé čitateľky určite nadchne a pobaví zároveň milá love story písaná s maximálnou subjektívnosťou, ako sa na správny denník patrí: „Toto je posledný zápis v tomto denníku, ale určite si kúpim nový, veď pozrite, aký pozitívny smer môj život nabral.“ Z hľadiska grafického spracovania knihy na prvý pohľad zaujme ilustrácia džínsov na jej prebale, ktorá mi automaticky asociovala ďalšiu z denníkových kníh, konkrétne Džínsový denník Zuzky Šulajovej. Jednotlivé časti prebalu, žiaľ, nie sú veľmi originálne, vrátane nápisu „I ♥ boys“. V prípade detských knižiek síce víťazí farebnosť a hravosť, no mladých čitateľov oslovia tínedžerské romány predovšetkým nápadom. Na to by sa nemalo zabúdať.