Vyhľadávanie
Ján Milčák (1935) – autor prozaických kníh pre deti i dospelých, tvorca drámy i poézie, sa po niekoľkých rokoch ohlásil už na prvý pohľad príťažlivou knihou opäť pre deti. Práve takých kníh – prozaických i básnických – má vo svojej bohatej tvorbe vari najviac a v tejto oblasti zaslúžene získal aj významné literárne ceny. Spomeňme knihu Chlapec Lampášik, ktorou bol zapísaný v roku 1998 na čestnú listinu IBBY. Pri kontakte s Milčákovou novou knihou Cukornička môžeme zažiť radosť, veselosť, žiari z nej farebnosť, má tvrdú obálku (design and layout Jakub Milčák), päťdesiatšesť neočíslovaných strán a obsahuje dvadsaťpäť básničiek. Dve mená pri názve knihy napovedajú, že ju možno chápať dvojautorsky – textovo i obrazovo.
Ilustrátorka a prekladateľka Renáta Milčáková (1976) je v knižnej tvorbe známa a uznávaná, niektoré jej knihy získali prestížne domáce i medzinárodné ocenenia (napríklad Najkrajšia kniha Slovenska); kniha Rozprávkový vláčik Jána Milčáka bola zaradená do katalógu najkrajších a najlepších kníh pre deti a mládež celého sveta (The White Ravens 2010). Autorka sa venuje i tvorbe komiksov a detských hier, vytvorila aj hmatové ilustrácie v rozprávkových knihách pre slabozraké a nevidiace deti.
Krátke básničky Jána Milčáka (priam riekanky) v Cukorničke majú svoje rýmy, ale predovšetkým rytmus typický pre detského percipienta. Hoci v tiráži nefiguruje odporúčanie pre vek čitateľa, je jasné, že verše sú určené pre začínajúcich školákov i pre predškolákov, pre príjemcov, ktorí ešte nemusia vedieť čítať. Rytmické a rýmované verše sa dajú nielen zapamätať pre ľahkosť ich štýlu a rytmus, ktorý zodpovedá istej spevavosti reči útleho veku dieťaťa, ale nenásilne nútia porozumieť im. Ján Milčák totiž vložil do každej básničky múdrosť („Topánky. // Jedna ľavá, / jedna pravá. // Pravá vedľa / ľavej spáva. // Ľavá vedľa / pravej chodí. // Dvom sa všade / dobre vodí.“) alebo prinajmenšom nespornú realitu, a tak možno povedať, že tieto jeho verše majú didaktickú hodnotu primeranú veku čitateľa. („Koho pozvať v zime na obed? // Vrabce, hýle, / drozdy, pinky. / Obedujú / omrvinky. // Vy nemáte / v zime hosťa? / Vtáčiky sa / v sade postia.“) Oná jemná didaktickosť je spravidla vkomponovaná do záverečného verša alebo dvojveršia. („Jeseň // Kto maľuje / stromom lístie? // Prišla jeseň. / Uhádli ste.“) Detská fantázia je nepopierateľne bohatá, no tieto verše Jána Milčáka si žiadajú nielen detského vnímateľa, ale aj toho, kto mu básničky prečíta a dokáže vysvetliť niektoré obrazné vyjadrenia. Autor totiž pracuje aj s nenáročnými metaforami a symbolmi, ktoré nenásilným spôsobom rozvíjajú pohľad na svet. A ten sa v knihe viaže na kompozíciu takmer podľa ročných období. Začína sa i končí motívom snehu – snehových vločiek. („Biele čiapky. // Domy majú / biele čiapky. / Keď sa slnko / objaví, / zdvihnú ich / na pozdravy.“)
Keď listujeme v Cukorničke Jána Milčáka, ani si možno ako prvé nie vždy všimneme verše. Na každej strane totiž prevažujú pestré ilustrácie. V podstate realistické, svojou formou pripomínajúce detské farebné kresby. Popri Milčákových veršoch vytvárajú akoby druhú knihu. Detskí percipienti dokážu z nich čítať nielen tie príbehy, ktoré sú vo veršoch, ale môžu si vytvárať svoje rozprávania o ročných obdobiach, o faune a flóre, o vzťahoch dospelých a detí. Výtvarníčka Renáta Milčáková nakreslila a namaľovala obrázky, ktoré príjemcu zavedú do čias väčšieho pokoja a porozumenia medzi súčasťami živej, čistej prírody, a Ján Milčák vytvoril verše, v ktorých zobrazil to, čo súčasné dieťa v pretechnizovanom, zdigitalizovanom a virtuálnom „svete“ už len minimálne zažíva – radosť, lásku, čistú prírodu. Taký príjemný, pokojný svet mohli vytvoriť iba autori, ktorým „neukradli“ detstvo a ktorí vedia, čo dnešnému dieťaťu vo veľkej miere chýba.
Ján Milčák: Cukornička
Ilustrácie: Renáta Milčáková
Levoča: Modrý Peter, 2022
