Recenzia
Eva Bubnášová
18.01.2012

Priznanie - John Grisham - Keď vrah zachraňuje nevinného

Keď vrah zachraňuje nevinného

Bratislava, Ikar 2011
Preklad Alena Redlingerová

Na počiatku detektívneho príbehu obyčajne stojí zločin. Grishamovo Priznanie však nie je klasická detektívka. Zločin sa síce stal, ale nikto presne nevie, ako. Zmizlo dievča, no jej telo sa nikdy nenašlo. Na trest smrti odsúdia mladého černošského chlapca Dontého Drumma, ale tesne pred popravou sa u kansaského farára Keitha Schroedera prihlási istý Travis Boyette, ktorý je presvedčený o chlapcovej nevine. Vie to, lebo vraha pozná. Sám je vrahom. Aspoň to o sebe tvrdí. Môže však Schroeder veriť kariérnemu zločincovi? Je vôbec možné, aby v cele smrti sedel deväť rokov nesprávny človek? A ak áno, ako mohli odsúdiť muža za vraždu, keď nemali telo? Ako to, že uverili priznaniu, ktoré si polícia očividne vynútila? Ako je možné, že obžalovaného černocha súdila čisto belošská porota? Má Donté ešte vôbec šancu na záchranu?

Priznanie je pútavým príbehom boja o život človeka v spoločnosti, kde trest smrti slúži poškodeným ako zadosťučinenie, politikom a sudcom ako predvolebná kampaň a médiám ako zdroj príjmov. Grisham, sám vyštudovaný právnik, je v súdnej sieni ako doma, čitateľovi ponúka zasvätený pohľad do vnútra amerického juristického systému a pokračuje v sérii úspešných románov z právnického prostredia, do ktorej sa radí Prípad Pelikán, Firma, Klient a mnohé ďalšie. Za Priznanie získal v roku 2011 cenu Harper Leeovej, ktorá sa udeľuje umeleckým textom za najlepšie vyobrazenie schopnosti právnika ovplyvniť dianie v spoločnosti.

John Grisham premyslene narába s časom, bohato využíva retrospektívu, hrá sa s dynamikou deja a vykresľuje celú paletu postáv, od matky obete po matku domnelého vraha. Miestami sa Priznanie číta ako Capoteho reportážna próza Chladnokrvne: obe hovoria o zločine a treste, obe začínajú niekde uprostred a len postupne odkrývajú skladačku minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Hoci je však Grishamov príbeh fikciou, je zároveň manifestom osobného postoja autora v otázke trestu smrti. Je kritikou systému, ktorý na smrť posiela nevinného a napriek dôkazom zapiera svoje pochybenie. Je pranierom funkcionárov, ktorí viac hľadia na vlastnú kariéru ako na ľudský život.

Preklad Aleny Redlingerovej sa až na niekoľko diskutabilných formulácií číta prirodzene a hladko, pričom však text neoberá o emocionálny náboj. Priznanie síce prečítate na jeden dych, ale príbeh po sebe zanechá otázniky. Hoci sa odohráva v americkom Texase, uvažovanie nad hodnotou ľudského života, spravodlivosťou súdu a primeranosťou trestu nikde neprestáva byť aktuálne.