Recenzia
29.11.2016

Prízračné pátrania – Tomáš Horváth

Drewo a srd – OZ Vlna 2015

Osem poviedok najnovšej knihy prozaika, dramatika a literárneho vedca Tomáša Horvátha ma pobavilo aj na miestach, kde sa autor účelovou mudrlantskosťou usiluje znechutiť každého čitateľa s výnimkou seba. Onen pán je stratég, taktik, hráč, manipulátor, ktorý veľmi rád šachuje predovšetkým sám seba. V úvodnej próze zbierky Prízračné pátranie po páchateľovi tieňov predvedie, ako a prečo nenapísať detektívku, v predposlednej (Lily tu bola) spomenutý žáner dekonštruuje (pozná ho azda až pridobre, je autorom jedinej slovenskej monografie o ňom) – príbeh vyrozpráva odzadu, pričom pátrač Marlowe/Horváth sa usiluje nájsť Lilith. Biblickú zapredankyňu diabla, osudovú ženu dekadencie – jednu z mnohých literárnych lások údajne neveriaceho Tomáša. Okrem kriminálky/detektívky sa Horváth v knihe venuje detstvu. V príbehu pod názvom Štvrť (ktorý nájdete tiež v antológii hororu Farby strachu) sa rozprávač stáva prízrakom starého sídliska blúdiacim na bicykli, v texte pod názvom Spolok skončí ako obeť sprisahania spolužiakov, dielo nazvané Martove polia nás zavedie do sveta kreslených komiksov. Mimochodom, autorom obálky knihy je Horváthov kamarát Martin Gerboc, ale k nej sa vrátim neskôr. Teraz ešte rýchlo spomeniem Borgesa, Kafku, Ajvaza, Eca. A samozrejme -izmy. Aby sa vedelo, že ich poznám aj ja, nielen tvorca. Teda som kompetentný poznamenať niečo na margo preceňovania vplyvov autobiografickosti v texte.

„Nachádzal som takto občas v komiksoch známych ľudí“, píše Horváth a ja mu verím každé slovo, keď vyjadruje svoju vášeň k Mayovmu Petrolejovému princovi či dychtivé ponory do klenotov edície Stopy. Poznám všetko, aj to, čo sa do písmen nevošlo. Bol som tam s ním. Lebo jestvujú komnaty pre posadnutých knihomoľov, do ktorých sa dostanú len tí, čo neúnavne sledujú ďalšie osudy svojich obľúbených hrdinov. Takže poďme čítať! Alebo ak nemáte čas ani chuť na čítanie, pozrite sa na obálku. Za groteskne drobným, pravdepodobne detským písacím stolom sedí postava v maske slona s dutinami namiesto očí a chobotom, ktorý sa medzi nohami nábytku rozplýva do beztvarej machule. A presne o tom je táto kniha.