Vyhľadávanie
Dvojitá zábava do času i nečasu
David Lodge: Profesorská rošáda (Príbeh z dvoch univerzít)
Bratislava, Ikar 2004
Preklad Otakar Kořínek
Profesorská rošáda, prvá časť románovej trilógie z akademického prostredia, je typickým produktom anglickej humoristickej literatúry a skutočne, ako to sľubuje obálka knihy, prináša zábavu, na ktorú nie je potrebné detailne poznať univerzitný svet.
V tomto diele David Lodge prvýkrát využíva vlastné skúsenosti z amerických univerzitných pobytov a konfrontáciu dvoch kultúrne odlišných prostredí do románu pretavuje v podobe duplexného rozvíjania príbehu z dvoch univerzít.
Text je od začiatku budovaný ako paralelné rozvíjanie dvoch osudov dvoch protikladných osobností: Angličana Philipa Swallowa a Američana Morrisa Zappa. Vymieňajú si na jeden semester svoje učiteľské posty netušiac, že si vymieňujú omnoho viac ako pôsobisko. Svetonázorová konfrontácia manifestovaná na typickej Lodgeovej metóde: kontraste dvojíc a zdanlivo protikladných ľudských typoch sa čoskoro mení. Text totiž možno čítať viacerými spôsobmi a na viacerých úrovniach. Na tej najnižšej nájdeme jednoduchý príbeh založený na primitívnom striedaní obrazov z dvoch škôl, dvoch bytov, dvoch kontinentov. Lenže za touto jednoduchosťou sa skrýva postupne silnejúce vedomie spoločnej podstaty protikladných javov, čím autor poukazuje na to, že protiklady nie sú vždy až tak nezlučiteľné.
Celý text je zároveň ironickým kontrapunktom klasickej literárnej teórii, ktorej reprezentantom je putujúca príručka Ako napísať román. Akoby náhodne vybrané citáty zo spomenutej príručky sú presným opakom autorovho budovania románu. Ak príručka hovorí o jednoliatosti rozprávačských a kompozičných postupov, Lodge v nasledujúcej kapitole využije korešpondenciu oboch profesorov, výstrižky z novín, striedanie filmových sekvencií a podobne. Ak príručka hovorí o nevyužívaní retrospektívy, môžeme si byť istí, že čochvíľa bude použitá. A ak príručka hovorí o existencii troch druhov príbehov: „príbeh so šťastným koncom, príbeh s nešťastným koncom a príbeh, ktorý sa nekončí ani šťastne, ani nešťastne, alebo inými slovami, príbeh bez konca"(s. 88), môžete hádať, ktorý z nich využije Lodge?!
Bez ohľadu na mieru čitateľskej schopnosti reflektovania literárneho a medziliterárneho nadväzovania text zostáva znôškou komických absurdít zapadajúcich do seba ako puzzle a zároveň zárukou dobrej zábavy. Tú zabezpečuje vševedúci rozprávač, ktorý z „privilegovanej rozprávačskej výšky" (s. 7) nahliada aj do tých zákutí príbehu, ktoré by inému typu rozprávača zostali utajené.
Miriam Némethová-Suchánková
