Vyhľadávanie
Prorocké knihy Starého zákona s komentármi Jeruzalemskej Biblie, Trnava, Dobrá kniha 2007
Vydavateľstvo Dobrá kniha v Trnave vydala Prorocké knihy Starého zákona s komentármi Jeruzalemskej Biblie, čím dovŕšila vydávanie prekladu celého súboru starozákonných kníh Biblie s poznámkami a komentármi Jeruzalemskej Biblie v štyroch zväzkoch: Pentateuch (2004), Historické knihy Starého zákona (2005), Múdroslovné knihy Starého zákona (2006) a už spomínané Prorocké knihy Starého zákona... Kresťanskému čitateľovi na Slovensku sa tak dostáva do rúk jedinečný preklad starozákonných kníh s bohatým poznámkovým aparátom, ktorý napomáha porozumenie biblických reálií aj súvislostí medzi rôznymi časťami Biblie.
Preklad textov pripravoval ThDr. Anton Botek počas dlhoročného exulantského pôsobenia v Ríme. Pripravoval ho podľa hebrejskej a gréckej pôvodiny (s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu, ale tiež aj iné svetové preklady Biblie), pričom niektoré časti boli v tom čase publikované samostatne. Preložil aj komentáre a biblické poznámky z francúzskej Jeruzalemskej Biblie, ktorá si práve vďaka nim získala popularitu a celosvetový ohlas.
Jeruzalemská Biblia je dielom francúzskej Jeruzalemskej biblickej školy, École Biblique et Archéologique Française. Túto školu, ktorá je najstaršou výskumnou inštitúciou so zameraním na vedecké štúdium biblickej exegézy a archeológie vo Svätej zemi, v roku 1890 založil francúzsky dominikán Marie-Joseph Lagrange OP (1855 – 1938). Jeho cieľom bolo vedecké štúdium Biblie priamo v prostredí a v kultúrnom kontexte, v ktorom bola napísaná. Tento neúnavný vedec dokázal uchovať Jeruzalemskej škole túto orientáciu i v čase, keď sa za pontifikátu Pia X. kladú katolíckej biblistike neprekonateľné bariéry vo výskume zo strany vatikánskych kuriálnych úradov. Z jeho prvých spolupracovníkov sa niekoľkí vedci stali významnými priekopníkmi vo svojich odboroch ako napr. archeológia, dejiny a geografia Palestíny. Pod Lagrangeovým vedením tento tím potom formuje novú generáciu biblických vedcov, a tá sa v povojnových rokoch podieľa na najvýznamnejších archeologických vykopávkach v Palestíne, ako bol napr. objav známych gumránskych zvitkov od Mŕtveho mora. Táto druhá generácia vedcov a pedagógov Jeruzalemskej biblickej školy v čase, keď katolícka biblistika mohla opäť slobodne kriticky skúmať Bibliu a k štúdiu ju dokonca povzbudzujú oficiálne pápežské dokumenty, pripravila v spolupráci s dominikánskym vydavateľstvom Les Éditions du Cerf v Paríži vydanie prekladu Biblie do francúzštiny. Nápad sa zrodil ešte počas Druhej svetovej vojny. Prišiel s ňou Thomas Chifflot OP, riaditeľ spomínaného vydavateľstva a bol to on, ktorý presvedčil Rolanda de Vauxa OP, riaditeľa Jeruzalemskej biblickej školy, aby s ním spolupracoval na vydaní Biblie vo francúzštine. Chifflot chcel vydať novú referenčnú francúzsku Bibliu, keďže si uvedomoval, že vo francúzštine akútne chýba moderný preklad Biblie, ktorý by mohol nahradiť Bibliu Louisa Segonda (1873 – 1910) a Cramponov preklad Biblie (1894 – 1904). Z pohľadu poznatkov, ktoré medzitým nadobudla katolícka biblistika, ale tiež aj z pohľadu jazyka a literárnej kvality prekladu tieto dostupné vydania zastarali. Chifflot tu prezieravo videl priestor na nový preklad: spájal by nové poznatky z historicko-kritického výskumu, ako aj súdobé literárne očakávania a nároky. Preto do edičnej rady prizval renomovaných spisovateľov, ktorí mali garantovať literárnu kvalitu projektu. V rokoch 1945 – 1955 vychádza nový preklad po jednotlivých zväzkoch a napokon v roku 1956 v jednozväzkovom vydaní. Pôvodný názov znel Svätá Biblia (La Sainte Bible traduite en français sous la direction de l’École Biblique de Jérusalem), ale pre spojenie s Jeruzalemskou biblickou školou sa veľmi skoro ujal názov Jeruzalemská Biblia, pod ktorým bolo toto vydanie Biblie preložené do viacerých svetových jazykoch.
Preklad biblického textu sa opieral o originálne texty v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Týmto sa odlišoval od klasického katolíckeho prekladu, ktorý sa tradične opieral o antický latinský preklad Vulgaty. To čo však získalo popularitu Jeruzalemskej Biblie aj v iných krajinách nebol ani tak samotný jazyk a preklad vychádzajúci z pôvodín, ako skôr úvody k jednotlivým knihám a poznámkový aparát.
Úvody ku knihám prezentujú ich literárne dejiny, historický kontext a teologický význam. Poznámky pod čiarou vysvetľujú samotný text, marginálne poznámky sa odvolávajú na iné biblické pasáže, priamo či nepriamo súvisiace, a sú takpovediac krížovými odkazmi na pasáže, ktoré lepšie osvetľujú daný text a zároveň umožňujú čítanie v kontexte celej Biblie. V úvodoch k jednotlivým biblickým knihám a v poznámkach sa vlastne odrážajú plody celého výskumu Jeruzalemskej biblickej školy. Nasledujúce reedície sa potom snažili úvody a poznámkový aparát adaptovať na nové poznatky. Nová generácia vedcov vzhľadom na pokrok v biblickom skúmaní a nové poznatky z qumránskych zvitkov trochu zmenila prístup k originálnym textom. Preklad sa v neskorších vydaniach viac opiera o hebrejskú pôvodinu než o grécky či iné antické pôvodiny, ktorých znenie sa použije len vtedy, keď je hebrejský text ťažko zrozumiteľný.
Starozákonné knihy, ktoré teraz vydala Dobrá kniha v Trnave sledujú podobný prístup, ako bolo vydanie Jeruzalemskej Biblie v iných svetových jazykoch. Preklad textu je podľa spomínaného prekladu Antona Boteka podľa hebrejských a gréckych pôvodín a na jeho preklad sú „zavesené“ poznámky a marginálie. Tiež aj úvody k jednotlivým knihám sú prevzaté z Jeruzalemskej Biblie. Ale Botekov text sa často veľmi verne drží prekladu Jeruzalemskej Biblie, a tak stojí tento preklad niekde uprostred dvoch spôsobov vydania Jeruzalemskej Biblie (napríklad české vydanie Jeruzalemskej Biblie prekladá aj kompletný biblický text z francúzštiny).
Preklad a vydanie Biblie je vždy kultúrnym prínosom. V mnohých kultúrach Biblia patrí do všeobecnej kultúry národa. Podobne ako svojho času vo Francúzsku, možno aj u nás pociťovať potrebu preklenúť tých 50 rokov, ktoré nás delia od prekladu starozákonných kníh. Ostatné katolícke vydanie starozákonných kníh v jednozväzkovom vydaní Biblie (Rím, 1995) sa opiera o starší slovenský preklad z roku 1955. Prínosom môže byť tak isto aj ekumenický preklad Biblie vydaný v minulom roku. Popri ňom však ostáva stále dosť priestoru aj pre preklad s unikátnymi poznámkami a komentármi Jeruzalemskej Biblie, ktorý vydáva Dobrá kniha. Jeho editorovi, jezuitovi Jánovi Ďuricovi patrí obdiv za editorskú prácu pri vydávaní tohto jedinečného diela a zostáva veriť, že i Jeruzalemská Biblia bude cenným a vítaným prínosom pre slovenskú kultúru.
Benedikt Róbert Hajas OP
