Vyhľadávanie
Aaron J. Klein
Protiúder Mníchov (Masakra na mníchovskej olympiáde a smrtonosný izraelský protiúder)
Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006
Preklad Jozef Kot
„Málokedy si uvedomujeme, čo sú naše najväčšie nádeje a najstrašnejšie obavy. No dnes v noci sme si ich uvedomili... Teraz už vieme, že rukojemníkov bolo jedenásť... Dvoch zabili v izbách včera predpoludním. Deviatich zabili na letisku dnes v noci... Už niet ani jedného. Všetko sa skončilo... Viac vám nemám čo povedať.“ Týmito emotívnymi slovami oznámil svetu americký reportér Jim McKay tragický koniec rukojemníckej drámy, ktorá sa odohrala počas OH v Mníchove v septembri 1972. Svet sa v tom okamihu na chvíľu zastavil, podobne ako po páde Dvojičiek v septembri 2001. Bezprecedentný a zbabelý čin, ktorý zaskočil nielen verejnosť, ale aj vtedajšie tajné služby zvádzajúce boj so vznikajúcim novodobým terorizmom.
Čo sa vlastne stalo? Ako sme to mohli dopustiť? Čo je príčinou útoku? Aká bola odpoveď? S týmito otázkami prichádza Aaron J. Klein, renomovaný izraelský žurnalista, odborník na aktivity armády a spravodajských služieb. Na základe dostupných materiálov, vynikajúcej znalosti blízkovýchodného konfliktu a množstva rozhovorov s agentmi tajných služieb rozplieta pavučinu mýtov a legiend, ktorá sa vytvorila okolo tejto udalosti.
V utorok 5. septembra 1972 prenikla skupina ôsmich ozbrojených príslušníkov teroristickej organizácie Čierny september do areálu olympijskej dediny v Mníchove a zmocnila sa rukojemníkov – členov izraelskej olympijskej výpravy. Akcia bola starostlivo naplánovaná a cieľ jasne stanovený. Dosiahnuť prepustenie 234 palestínskych väzňov z izraelských väzníc a dvoch známych teroristov Ulrike Meinhofovej a Andreasa Baadera z väzenia v Západnom Nemecku. Z Izraela okamžite prileteli poprední odborníci na boj s terorizmom a bavorská polícia po počiatočnom šoku začala rokovanie s teroristami. Neúspešne, a výsledok akcie bol nakoniec tragický – jedenásť mŕtvych rukojemníkov – nevinných športovcov, otcov rodín. V Izraeli bol vyhlásený štátny smútok, svet neveriacky krútil hlavou. Hry radosti a mieru sa premenili na jatky. Čistý duch olympijskej idey Pierra Cubertaina dostal ranu, akú by nikto nečakal.
Po smútku však prišlo vytriezvenie a príbuzní obetí spolu s verejnosťou čakali odpovede a vyvodenie zodpovednosti. S prvou a očakávanou reakciou prišla izraelská ministerská predsedníčka Golda Meirová, striktne dodržiac biblický odkaz: Oko za oko, zub za zub. Všetci, ktorí mali na rukách krv izraelských športovcov, budú platiť. Izraelská tajná služba Mossad spustila mašinériu vyšetrovania. Vo všetkých kútoch sveta aktivizovali jej agentov a spolupracovníkov s jediným cieľom: dolapiť členov Čierneho septembra a zlikvidovať ich. Lov sa začal. Rím, Paríž, Bejrút, Lillehamer, Atény – pred pomstou Mossadu nebolo úniku.
Vyšetrovanie udalosti bolo zahmlené mlčaním nemeckých úradov a polície, ako aj samého Izraela. Neskoršie odtajnenie spisov odhalilo neprípustné zlyhanie a absolútnu neschopnosť na oboch stranách. Na nemeckej – pri vyjednávaní s teroristami a fatálnom nezvládnutí akcie na oslobodenie rukojemníkov na letisku Fűrstenfeldbruck, zatiaľ čo izraelská tajná služba hlboko podcenila ochranu športovcov na olympiáde a nevenovala dostatočnú pozornosť varovným signálom o možnosti útoku.
Polodokumentárny štýl rozprávania a jeho autentickosť nás núti prečítať knihu jedným dychom. Aj napriek množstvu postáv, pričom mnoho z nich je dobre známych zo svetovej politickej scény, nestráca čitateľ prehľad a odhaľuje zaujímavé fakty zo sveta tajných služieb a boja proti terorizmu. Zostáva už len otázka, či metóda systematickej likvidácie teroristov, ktorú si Izrael za tichej podpory svojich vedúcich predstaviteľov zvolil pre boj s terorizmom, je správna a ospravedlniteľná. Ani to však už jedenástim nevinným obetiam mníchovskej masakry život nevráti.
Vladimír Radosa
