Vyhľadávanie
Peter Macsovszky patrí medzi najplodnejších slovenských básnikov a prozaikov. Debutoval v roku 1994 zbierkou textových koláží Strach z utópie. Vydal zhruba 30 kníh v slovenčine a v menšej miere aj v maďarčine.
V roku 2016 získal za román Tantalópolis literárnu cenu Anasoft Litera. Peter Macsovszky vo svojich literárnych prácach veľmi rád experimentuje a do určitej miery sa zahráva aj s čitateľom. Preto som so záujmom siahol po jeho najnovšej knižke, akejsi zbierke próz s názvom Oceán trpezlivosti zaspieval. Knižka obsahuje sedemnásť žánrovo i tematicky rôznorodých próz. Podľa môjho názoru ide o prózy, ktoré majú veľmi široký konotačný priestor (v kladnom i zápornom slova zmysle), a čitatelia, ktorí majú dostatok trpezlivosti, aby tie texty prečítali, ich určite budú dešifrovať nejednoznačne. Sú to texty s oslabenou fabulou a nejasným tematizovaním dejovej zložky.
Macsovszky do zbierky zaradil zväčša už časopisecky uverejnené, no prepracované texty. Mieru prepracovanosti bude musieť definovať, ak to bude považovať za potrebné a produktívne, azda až niektorý literárny kritik v budúcnosti.
Poetologický diapazón prác je veľký. V zbierke sa nachádza próza Romanca možno jadrová, v ktorej autor vyrozprával príbeh Mateja Birku, panica hľadajúceho partnerku na sex, ale aj do života. V podstate ide o realistický príbeh. Realizmus však pre autora zaradených próz určite nie je dominantný. Jeho prózy zväčša pôsobia ako koláže so zašifrovaným a nejasným dejom, v ktorých rozprávač mení svoju pozíciu až do takej miery, že čitateľ nie celkom vie, o čo mu ide.
Prvé veľké prekvapenie zažije čitateľ už v prvej próze s názvom Bububu. Je to vcelku dejový príbeh o vedcovi Antonovi Freibergovi, ktorý sa má v cudzom meste stretnúť s inými vedcami. O čom má s nimi rokovať, nie je jasné. Atmosféra príbehu evokuje súčasnosť, mnohí ľudia musia nosiť masky... Zaujímavosťou prózy je štylizácia niektorých výpovedí, funkčnosť tejto štylizácie som však nedokázal dešifrovať. Vety sú deformované, ide o akési nedokončené a nejasné výpovede. Napr.: „Anton Freiberg od kolegov vedel, že hlavné mesto sa rozprestiera na oveľa väčšej než iné hlavné. Majú tu množstvo. Občan má kam, keď. Do parkov alebo si pozrieť nejaký vojnový pamätník.“ (s. 10) Podobnú štylizáciu viet využil aj v próze Meditačné strediská.
Macsovszkého prózy sú vytvárané na svojráznom prelínaní času a „prítomnosti“. Čas je veľmi fiktívny a obsahuje aj „reálne“ údaje, príbehy sa odohrávajú vo veľmi veľkom časovom diapazóne. Problematika rôzneho druhu sa včleňuje do tohto priestoru asi tak, že vlastne sa nič nemení. Nemení sa ani človek, ktorého existencia je ovplyvnená absurdnosťou existencie a nereálnosťou. Výpovede sú často kumuláciou alúzií na historické a dobové udalosti či filozofické postoje a politické teórie...
Najrozsiahlejšou prózou zbierky je novela Bezbožné rozprávky. Próza je kompozíciou malých celkov, ktoré nie vždy na seba logicky nadväzujú. Prípadne nadväzujú veľmi voľne. Určitým oporným bodom je existencia dvoch žien, s ktorými sa stretáva čitateľ asi pred poldruha miliónom rokov a ich podstata sa vlastne nemení až do „súčasnosti“. Ich fyzická premena je neraz ťažko interpretovateľná. Podobný kompozičný zámer má asi aj dvojica šachistov, ktorí boli vylúčení z okresného šachového klubu. Rozprávačské zauzlenie tvorí postava spisovateľa Ľudovíta Gubu a azda jeho literárneho spoluhráča Baltazára Šutaru. Autor novely filozoficky naznačuje, že za mnoho rokov sa s človekom vlastne nič nemení, len „prevleky“ zostávajú.
V rozsiahlom texte tejto novely asi ani nejde o príbehy ľudí, ale skôr o kumuláciu rozličných vecných skutočností, ktoré naznačujú, že všetko okolo človeka je absurdné. Absurdný je aj samotný text. Zdá sa, že čitateľ môže text čítať v akomkoľvek poradí, jeho interpretácia sa tým ani neznejasňuje ani neobjasňuje.
Podstata posolstva je asi zrejmá z nasledujúceho citátu: „Všimnite si, prosím, že o realitu ako takú, o logické vzťahy, o rozumné, spoločensky prospešné pravidlá nikto nemá záujem. Páni sveta (vždy musí byť niekto pánom sveta, len názov funkcie sa mení – ochranca kresťanstva, garant demokracie, šéf ekonomického fóra, finančník a filantrop atď., atď.), ako som už povedal, fantáziu síce nemajú, no jedno vedia veľmi dobre: o realitu nikto nemá záujem.“ (s. 178)
Macsovszkého najnovšia zbierka textov je literárnym rébusom a som zvedavý, ako budú na jeho zložitý výtvor reagovať čitatelia.
Peter Macsovszky: Oceán trpezlivosti zaspieval
Bratislava: Drewo a srd, 2022
