Nad slovom advokátka sa dnes už nik nepozastaví, ale ešte pred sto rokmi bolo neznáme, pretože advokácia bola iba „mužskou“ profesiou. Časy sa zmenili a od zápisu prvej ženy – advokátskej osnovníčky (koncipientky) uplynulo vlani 90 rokov. Podnety a motívy, ktoré priviedli ženy k advokácii, aj okolnosti, za akých začali principáli zamestnávať ženy v tejto profesii, sa podujali objasniť a seriózne zdokumentovať autori Martina Gajdošová a Peter Kerecman v publikácii Prvé ženy v slovenskej advokácii (Veda 2015). Sledujú v nej túto problematiku v časovom horizonte od vzniku Československa až do roku 1948. Úvodný historický náčrt ukazuje, že advokácia sa u nás v rokoch 1918 – 1938 riadila právnymi predpismi z čias Rakúsko-Uhorska. Riešila aktuálne otázky vzťahu advokátov k novému štátu, postavenie osnovníkov u advokátov, penzijné či nemocenské poistenie, organizačné zmeny a podobne. V súvislosti s vývojom profesie venujú autori pozornosť aj štúdiu práva. Na základe analýzy dostupných zdrojov zistili, že prvá žena na Slovensku študovala právo v roku 1919 v Košiciach (po zrušení fakulty neskôr prešla do Bratislavy). Bola to Alžbeta Cziglerová, ktorá patrila k prvým absolventkám práva v roku 1926 a stala sa aj prvou advokátkou na Slovensku v roku 1931.
Nosnú časť publikácie tvorí komplexný prehľad všetkých žien, ktoré evidovali advokátske komory v sledovanom období ako advokátky a osnovníčky, t. j. vcelku 104 žien, z nich bolo 17 advokátok. Ich životné osudy boli rôzne – pôsobili zväčša v Bratislave a Košiciach, niektoré boli dcérami advokátov, právnikov, sudcov, iné sa vydali za advokátov a mali spoločnú prax, mnohé osnovníčky sa nestali advokátkami, ale prešli na inú právnickú prax, časť žien ostala po Viedenskej arbitráži pôsobiť na odtrhnutých územiach a bol i aj také, ktoré komory vymazal i zo zoznamu z rasových dôvodov alebo zahynuli v koncentračných táboroch. Biografické črty podložené archívnymi prameňmi, dokumentmi i fotografiami sú svojím spôsobom biografickým slovníkom prvých žien, čo sa „upísal i“ advokáci i. Prinášajú nielen zaujímavý pohľad na priekopníčky v tejto profesii, ale aj obraz rušnej doby i hektickej atmosféry v sledovaných rokoch. V závere autori ponúkajú súťaž sumarizujúci rozbor „ženskej advokácie“ a prehľadné tabuľky. Z nich sa dozvieme napríklad národnosť žien, ich vierovyznanie, miesto ukončenia štúdií… Treba ešte poznamenať, že advokácia bola relatívne uzavretým spoločenstvom (rodinné, príbuzenské i priateľské väzby), a preto vznikalo veľa „advokátskych manželstiev“. Toto povolanie žien našlo svoje stvárnenie aj v umení – za pozornosť stojí najmä obraz ženy-advokátky vo filmovej tvorbe.
Publikácia predstavuje nielen zaujímavý pohľad na ženy zamestnané v „mužskej“ profesii, ale pribl ižuje aj dobovú situáciu, ktorá zasiahla do života i práce prvých žien – advokátok i osnovníčok na Slovensku. O knihu môžete súťažiť zaslaním kupónu Veda na adresu redakcie.
