Recenzia
Jana Sokolová
08.04.2015

Psie modré nebo - Jozef Medard Slovík

Skalná ruža 2014

Po debute Medardovská kvapka (1999), novele Kont(a)ranto (2003) a zbierke básní Horské dúšky medu (2007) dopĺňa Jozef Medard Slovík svoje tvorivé portfólio novou zbierkou krátkych próz. Autor v nich zachytáva dôverne známe prostredie svojho existenčného priestoru. Nejde o nič exkluzívne, námety čerpá z reminiscencií, zážitkov a pre Slovíka osobitých stretnutí, ktoré v ňom zanechali jedinečnú stopu.

V zbierke dominujú texty spomienkového charakteru dýchajúce príjemnou nostalgiou za detstvom (sprevádzané spomienkami na starých rodičov), mládenectvom (svetobežnícke skúsenosti, priateľstvá), no rozprávajú aj o práci (autor pôsobí ako knihovník). Tomu zodpovedá aj kompozičné riešenie knihy rozdelenej na tri časti: Stará záhrada, Škrabľavé malinčie, Fantóm knižnice. Tematicky sa prózy viažu na región Oravy, s ktorým je spisovateľ bytostne spätý, na príjemné cestovateľské zážitky a autora neustále obklopujúce knižné prostredie. V rozprávaniach môžeme nájsť prvky reportážneho (Modranka, Stredoveký rytier) a cestopisného (Červenou škodovkou k Hviezdoslavovej horárni, Oravské tajomstvo, Parížske randevú) charakteru, ktoré osobito formujú charakter celej zbierky.

Malý rozprávačský priestor nezabraňuje autorovi vykresliť dobu, miesto, atmosféru, a tým vypovedať veľa. Autorovo rozprávanie je charakteristické prirodzenosťou a ľahkosťou.

Slovíkov vzťah k literárnemu prostrediu a literatúre odráža množstvo odkazov na knižných hrdinov, knihy, spisovateľov. Rovnako sa pohráva s intertextualitou, či už v názvoch próz (Obsluhoval som londýnske taxíky, Rebel bez príčiny, Traja kamaráti), alebo využívaním priamych citácií vo vybraných rozprávaniach (S Kerouacom v ruksaku, Nedeľa podľa Válka), dotvárajúcich atmosféru príbehu.

Od zbierky Psie modré nebo netreba očakávať intelektuálnu prózu s vypointovaným záverom vedúcim k siahodlhému zamysleniu. Nájdeme v nej slabšie rozprávania školáckeho razenia, ale aj veľmi vydarené príbehy, ktoré sú často poznačené láskavým človečenstvom, nasýtené jemným humorom a intenzívnym vzťahom autora k domovskému priestoru či obyčajnej každodennosti. Celkový kolorit zbierky dopĺňajú detsky hravé a vtipné perokresby ilustrátora Miroslava Knapa.