Recenzia
08.08.2018

Psychologický triler, ktorý nemá hluché miesto

Napätie ku kvalitným detektívnym románom nepochybne patrí. Niektoré ho vedia podávať uveriteľným a primeraným spôsobom, iné ho pokladajú za absolútnu povinnosť za každú cenu. Dievča z Brooklynu je, bohužiaľ, ten druhý prípad. Francúz Guillaume Musso je jedným z najobľúbenejších tamojších autorov –zatiaľ z každého svojho diela dokázal spraviť bestseller. Niet sa čomu čudovať, aj v práve recenzovanom titule podáva atraktívny príbeh, pričom opisuje zamotanú príbehovú zápletku.
 
Raphael je úspešný spisovateľ, ktorý si posledné roky dal dobrovoľnú pauzu od písania. Venuje sa novému partnerskému vzťahu s mulatkou Annou. Je s ňou šťastný, aj keď o jej minulosti veľa toho nevie. Keď sa mu rozhodne povedať to dôležité, tak sa pohádajú. Netuší, že ju vidí posledný raz. Anna mu ukáže fotku troch spálených tiel: „Toto som urobila ja.“ Raphael bez slova odíde. Keď sa vráti o niekoľko minút, tak sa po Anne zľahne zem. Nenachádza ju nikde a navyše nedvíha telefón.
 
Pri pátraní mu začne pomáhať bývalý policajt Caradec, ktorý tiež nesie ťažké bremeno z minulosti. Spoločne zistia mnohé skutočnosti, ktoré z Anny robia oveľa zaujímavejšiu osobu než len obyčajnú lekárku. Pár indícií naznačuje, že sa v skutočnosti volá inak a navyše nepochádza z Francúzska, ale z Brooklynu (ako napovedá názov knihy).
 
Dej knihy v mnohom pripomína žánrovo podobné knižné diela – Stratené dievča, Dievča vo vlaku, ale aj ďalšie. Autor teda pracuje s obľúbeným motívom, len v kulisách Francúzska, prípadne sčasti aj v New Yorku. Celý dej ponúka navyše viacero nečakaných zvratov, ktoré sa v závere vyvŕbia ad absurdum. Čitateľ, ktorý si chce pri čítaní oddýchnuť, zaiste bude spokojný a nebude mu prekážať množstvo ťažko uveriteľných situácií. Autor ako „obchodník“ pracuje na výbornú. Je tu násilie, erotika, vtip, politika (americkí republikáni), ale najmä jednoduchá forma textu.
 
Titul (pokiaľ rozpráva o hlavnom hrdinovi) je písaný formou ja-rozprávania. Táto forma je pre čitateľa spravidla prívetivejšia a ľahšie stráviteľná. Kapitoly s iným knižným charakterom sú naopak z tretej osoby. Originálnym prvkom sú kapitoly, ktoré sú nazretím do fiktívneho denníka niektorých postáv a osvetľujú tajomstvá a pohnútky ich činov. Takisto by som dal do popredia množstvá citátov od rôznych osobností (prevažne svetoví spisovatelia). Ako je to v tomto žánri bežné, celá kniha je pretkaná odkazmi na rôznych úspešných umelcov. Odkrývajú sa tak azda autorovi obľúbenci.
 
Dievča z Brooklynu je napínavý psychologický triler, ktorý nemá hluché miesto. Je napísaný s ľahkosťou a rovnako sa aj číta. V tomto smere môžeme pochváliť slovenský preklad. Čo však pochváliť nemôžem, je nenápaditá zápletka, ktorá neprináša nič nové. Pre tých, ktorí vyhľadávajú detektívky, je to však možno aj dobrou správou. Kto hľadá modernú detektívku – nebude sklamaný.
 
Jakub Pokorný