KK Bagala a OZ literarnyklub.sk 2013
Pulz Vyšehradskej štvorky. Almanach 2012 tvorí výber z textov deviatich mladých autorov, ktorí svoju tvorbu predstavili na autorských čítaniach v rámci medzinárodného literárneho projektu s názvom Pulz. Druhý ročník zborníka bol prezentovaný koncom februára na rovnomennom podujatí v A4 – nultom priestore v Bratislave. Zborník ponúka poéziu a prózu v slovenčine, češtine a v prekladoch z poľštiny a maďarčiny.
Vo vybraných ukážkach je väčší priestor venovaný poézii. Témy básní oscilujú medzi znechutením zo života, ako ho ponúka moderná komerčná spoločnosť, a túžbou po hlbšom zmysle ľudskej existencie i samotnej poézie. Miroslava Ábelová v Manifeste poetickej popularizácie veľmi ostro a surovo odhaľuje program súčasnej populárnej či komerčnej poetiky, v ktorej sa vulgarizmy, hodnotový relativizmus a egocentrizmus zdajú byť nadovšetko. Otázku o zmysle poézie možno nájsť i v jej ďalších básňach, ako Poézia, Agda Bavi Pain a i. Pátranie po hlbšom význame alebo smerovaní ľudskej existencie možno odčítať z tvorby Ákosa H. Molnára. Životná skúsenosť je v intímne ladených veršoch tohto maďarského autora predkladaná ako cesta, ktorej cieľ síce treba stále hľadať a odhaľovať (Pomalé tlenie), no jej význam možno vidieť často až pri pohľade späť (Prežije samo). Intímna lyrika s prírodnými motívmi je v zborníku zastúpená básňami českých autoriek Natálie Paterovej a Moniky Kubicovej. Medzi básňami Przemysława Witkovského môžeme nájsť obrazy človeka žijúceho v samote hoci aj uprostred vlastnej rodiny. Witkowski veľmi presne odkrýva zahľadenosť človeka do seba a jeho neschopnosť vidieť potreby druhých, čo najlepšie vystihuje najmä jeho Nový model rodiny: „teba zachloštím, seba zachloštím / a pes pôjde do útulku.“ Ďalší maďarský autor Péter Závada zas spracováva tápanie človeka, ktorý si tu nevie nájsť svoje miesto a unavený neistotou často prijíma ako východisko náboženské riešenia či rezignáciu.
Nielen v poézii dominuje téma hľadania, nachádzania a strácania istôt rodinného, náboženského či spoločenského charakteru. Prozaickú tvorbu v zborníku zastupujú texty Petra Balka, víťaza súťaže Poviedka 2012, a Báry Gregorovej. V Balkových Bielych poliach sa do popredia dostáva motív sna, cez ktorý sa otvára otázka viery. Tá vytvára „Čiaru k čomukoľvek, ku komukoľvek. Čiarku k niečomu, na čom záleží.“ Jednako však zmiešanie viery v rannú stolicu s túžbou po hlbšom naplnení života pôsobí, povedzme, zvláštne. Próza Báry Gregorovej je zaujímavým jazykovým experimentom, v ktorom sa stretáva čeština s ruštinou v osobitej, no celkom príťažlivej podobe, pričom jednotlivé úryvky okrem zachytenia kultúrnej špecifickosti s nemalou dávkou humoru pôsobia ako krátke exemplá, v ktorých autorka zapája čitateľa do textu a apeluje na jeho sebareflexiu.
Mladí autori sa už po druhýkrát predstavujú v ojedinelom projekte originálne, hĺbavo či krátko a úderne, odhaľujúc vlastné bolesti a otázky i charakter spoločnosti okolo seba. Ich výpoveď je často vulgárna a surová, v mnohom však nastavuje zrkadlo životu každého z nás.