Vyhľadávanie
Mikuláš Šprinc: Pustovníci zo Skalky, Svätý Andrej-Svorad a svätý Beňadik, Bratislava, Lúč 2008
Kniha o živote a smrti svätých Svorada a jeho žiaka sv. Beňadika sa viaže jednak k nitrianskemu Zoboru, kde Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita, jednak k pútnickému miestu Skalka neďaleko Trenčína, kde obaja benediktínski mnísi istý čas žili ako pustovníci. Svorad (rehoľným menom Andrej) a Beňadik patria k prvým slovenským svätcom. (Pri nedávnom výskume našli archeológovia v Katedrále sv. Emeráma na Nitrianskom hrade pozostatky krypty z 11., prípadne 12. storočia, v ktorej mohol byť pochovaný sv. Svorad a sv. Beňadik).
Mikuláš Šprinc, exilový kňaz a literát priblížil v knihe Pustovníci zo Skalky atmosféru, štýl života v kláštoroch a osobnosti z čias, keď Nitra a Zobor boli strediskom celej kresťanskej Európy. Kniha vyšla v edícii Životné cesty vydavateľstva Lúč. Vďaka epilogickej štúdii literárneho vedca Júliusa Pašteku, vzácneho editora vydavateľstva Lúč, sa čitateľovi podrobnejšie odokrývajú nielen osudy dvoch stredovekých svätcov, ale aj „životné cesty“ autora knihy, básnika a spisovateľa, kňaza Mikuláša Šprinca (1914 Krompachy - 1986 Wickliffe, Ohio, USA). Tento významný predstaviteľ slovenskej katolíckej moderny emigroval - spolu s básnikom Rudolfom Dilongom - r. 1945 do Talianska a v júli 1946 do USA. Tu pôsobil ako profesor moderných jazykov na vyššej škole slovenských benediktínov v Clevelande a od r. 1957 aj filozofie umenia na Borromeo Seminary of Ohio. Knihou Pustovníci zo Skalky - venovanou sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi, po vierozvestcoch sv. Cyrilovi a sv. Metodovi, najznámejších a najuctievanejších slovenských svätcoch - sa tak tento významný predstaviteľ slovenskej exilovej literatúry po vyše šiestich desaťročiach (!) vracia do povedomia slovenskej čitateľskej verejnosti. Zatiaľ ako prozaik, hoci je predovšetkým (u nás málo poznaný) básnik, prekladateľ a autor zápiskov z putovania Európou i Amerikou...
Kniha vyšla prvýkrát vďaka Opátstvu sv. Andreja-Svorada v Clevelande r. 1952 - vyzdobená dokonca kresbami dr. J. Cincíka. K jej napísaniu podnietili Šprinca okolnosti spoločensko-politického vývoja vo východnej Európe, keď (slovami autora) „barbari 20. storočia, apoštoli Marxa a Stalina začínali rozvracať a likvidovať slávnu kresťanskú minulosť národa, jeho Cirkev i kňazstvo“. Vtedy Šprinc vytvoril prozaické svedectvo o dávnej kresťanskej minulosti Slovenska, ktoré v opisoch prírody i v prienikoch do duše oboch svätých mužov a ich hlbokej viery nezaprie citlivého, vnímavého básnika.
Sv. Svorad a Beňadik patrili k rádu benediktínov, najstaršej kresťanskej reholi v strednej Európe, formovanej heslom: Modli sa a pracuj. Sv. Svorad pochádza z poľského Opatovca na Visle. Tradícia zaznamenáva, že už v dedine Tropie nad Dunajcom, neďaleko poľsko-slovenskej hranice, žil Svorad ako mních. Keď v r. 1022 vznikli v Poľsku náboženské nepokoje, tí, čo sa nechceli zriecť staroslovienskej liturgie, odišli do Kyjevskej Rusi, Čiech alebo na územie Slovenska. Tak prišiel do Nitry i Svorad, ktorý vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore. Tu prijal meno Andrej. Časom sa utiahol do pustovne neďaleko kláštora (odvtedy sa jaskyňa nazýva Svoradova). Až neskôr odišiel na Skalku, kde strávil zvyšok života v askéze tela i ducha. Trýznil svoje telo tak, že železná reťaz, ktorú nosil omotanú okolo pása, mu časom vrástla do tela...
Jeho žiakom bol sv. Beňadik (slovanská verzia mena sa užíva kvôli odlíšeniu od sv. Benedikta z Nursie, zakladateľa rádu benediktínov). Beňadik bol Slovák - rodom z Ponitria. Po smrti svojho učiteľa žil na Skalke ešte tri roky. V r. 1033 ho prepadli zbojníci, dúfajúc, že u neho nájdu zlato a poklady, zhromaždené – vraj - od veriacich, ktorí sa už v tom čase schádzali na Skalke k modlitbám. Keď sa tak nestalo, Beňadika zabili a zhodili do Váhu. Až po roku našli ľudia vo vode telo pustovníka neporušené... Aj jeho bratia benediktíni pochovali do hradnej katedrály.
Na Skalke je dnes románsky kostol Panny Márie (Malá Skalka) a kláštor, kostolík i jaskyňa (Veľká Skalka).
Šprinc sa pri písaní knihy inšpiroval autentickou legendou benediktínskeho opáta a biskupa Maurusa (1001-1070), ktorá je v slovenskom preklade pripojená v doslove.
Ak Pustovníci zo Skalky vydávajú svedectvo o kresťanskej minulosti Slovenska, Július Pašteka štúdiou o Mikulášovi Šprincovi predostrel svedectvo o modernom martýrstve prenasledovaného kresťanstva na Slovensku v 20. storočí.
Terézia Ursínyová
