Recenzia
Peter Kosmály
13.09.2004

Púť k sebe

Juraj Kuniak

Púť k sebe

Kordíky, Skalná ruža 2003

Juraj Kuniak

Púť k sebe

Kordíky, Skalná ruža 2003

Juraj Kuniak sa od svojho básnického debutu Premietanie na viečka roku 1983 predstavil krátkymi prózami, tvorbou pre deti i televíznymi scenármi. Názov jeho najnovšej knihy Púť k sebe naznačuje spomienkový, autobiograficko-dokumentárny charakter a tematicky ju rozdelil do troch častí: Arbat 1989, Muž vo vetre a Púť k sebe. V spomienkach sa Kuniak vracia k udalostiam, ktoré zažil počas pobytov v Rusku a v Austrálii. Posledná časť obsahuje autorove zamyslenia a spomienky viažuce sa k obci Černová. Andrejovi Hlinkovi a Černovej sa Juraj Kuniak venoval už vo svojich esejach a najmä v knižke Súkromný skanzen.

V prvej časti s podtitulom Básnická reportáž autor opisuje svoju návštevu Moskvy, rozprávanie začína i končí básňami. Návšteva Arbatu pôsobí autenticky blízkosťou dojmov a sprostredkovaním videného, ako napríklad príbeh autorovho portrétu: „Pastel stojí dvadsať a uhlík pätnásť rubľov. Máš len trinásť. To nič – chvatit – mávne rukou a pokynie ti, aby si sa posadil. Keďže nemá stojan, tabuľu chytí dolu medzi kolená a hore do ľavej ruky. Zaujímavé spojenie slova a obrazu, keď obrázky nielen ilustrujú, ale aj tematicky inšpirujú, nájdeme v celej knihe.

Druhá časť sa nesie v znamení skrytých významov. Autor si totiž pri prechádzke ulicami Sydney všimol, že na promenáde sú po zemi rozmiestnené pamätné kovové platne venované známym spisovateľom, ktorých život a tvorba boli spojené s Austráliou. Promenáda spisovateľov mu poslúžila ako námet na rôzne biograficko-poetické zamyslenia.

V tretej časti autor premýšľa o Černovej, spomína na jej minulosť a obyvateľov cez svoje skutočné aj fiktívne zážitky. Svoju Púť k sebe, púť k svojim koreňom i ku koreňom našej krajiny uzatvára opäť motívom lietania a navrhuje, aby v leteckej mape bola ako orientačný bod územia Slovenska vyznačená obec Černová – pre neho, podľa knihy, nielen v zemepisnom zmysle takto Černová figuruje.