Recenzia
Zuzana Hašková
08.08.2005

Putá osudu - William Trevor - Putá nenávisti

Putá nenávisti

Putá nenávisti

William Trevor: Putá osudu

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2004

Preklad Anna Pokorná

  Čo zviazalo Anglicko a Írsko na taký dlhý čas, osud alebo svojvôľa ľudí? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Toto puto však nepochybne poznačilo milióny osudov na oboch stranách Írskeho mora. Oveľa bolestivejšie sa vrylo do zápästia slabšieho člena tohto nerovného a krutého vzťahu a zanechalo v ňom takú hlbokú, bolestivú stopu, že jeho dlaň ešte dlho zostala zovretá v zúfalom nenávistnom kŕči.         

  Spisovateľské ruky Williama Trevora uchopujú práve túto dlaň a cez zovreté prsty sledujú čiaru jej života. V centre diania sú od začiatku anglicko-írske rodinné zväzky. Ich charakter je však kontrastný proti politickým zväzkom oboch krajín. Kým tie rodinné sa nadväzujú a panuje v nich láska, tie politické sa pretínajú v nenávisti a túžbe po pomste. Anglické panské sídlo Woodcomb Park bolo v minulosti viackrát osudovo spojené manželským zväzkom s írskym sídlom Kilneagh. Rozprávanie sa z prítomnosti vracia na začiatok 20. storočia, kam siahajú aj korene írskej nezávislosti.   Trevor nám najprv ponúka harmonizovaný pohľad do panskej domácnosti v Írsku. Zobrazovaný svet hrá idylickými farbami aj napriek tomu, že matka rodiny je Angličanka. Je rok 1918, končí sa prvá svetová vojna a profiluje sa samostatný írsky štát. Dej sa ďalej rozvíja v atmosfére rastúcej občianskej nespokojnosti, keď sú do Írska nasadené britské jednotky. Aj nad Kilneaghom sa sťahujú mraky. Vtedy sa začína skutočná tragédia, ktorá skoncuje s pokojným životom rodiny Quintonovcov: „Zmrzačené životy, tvory žijúce v šere. Osud sa s nami zahral... stali sa z nás prízraky.“ Nešťastie, ktoré tak dobre vystihujú tieto slová, nie je otázkou niekoľkých rokov a niekoľkých životov, ale dotýka sa minimálne troch generácií.

  Knižka je výnimočná v tom, že neponúka tradičný pohľad zdola – zo strany drobného človeka. Ocitneme sa vo svete uvedomelých protestantských aristokratov, ktorí sú aktívnymi stúpencami írskej samosprávy, čo sa im stane osudným. Rodičia jedného z rozprávačov majú kontakty s revolučným vodcom a zakladateľom IRA Michaelom Collinsom. Bojujú proti anglickému bezpráviu, verní tradícii predchádzajúcich generácií svojej rodiny. Ich zobrazenie teda vyznieva zidealizovane a trochu naivne. Idylickosť a dobrota sa však v knihe stretáva s tragikou a zlobou, aj keď dominuje orientácia k pozitívnej stránke tohto protikladu, niekedy až tak výrazne, že sme v pokušení obviniť autora zo skĺznutia k sentimentalite a romantickej naivite. Vtedy nám však vždy urobí hrubý škrt cez čiastkové čitateľské dojmy a ukáže, že pozná život z oboch stránok.    

  Z poetologickej stránky sa v kapitolách zaujímavo striedajú traja rozprávači: Willy, ktorý si najviac vytrpí, jeho anglická sesternica Marianne a rozprávač zameraný na ich dcéru Imeldu. Všetky tri hľadiská zjednocuje princíp nedopovedanosti, tajomstva a náznaku, pričom sa pri každom rozprávačovi dopracúvame k inej čiastočke mozaiky celého príbehu. Tajomstvo a náznaky sa týkajú budúcnosti – v čitateľovi sa udržiava pocit nedočkavosti po odhalení zápletky. Inokedy sa tajomstvo týka minulosti a odhaľuje ho nezasvätená osoba. Ak bude čitateľ trpezlivý, určite sa dozvie všetko, čo robí príbeh uzavretým a vypointovaným. Aj keď dej určuje oddaná láska, schopná prekonávať prekážky, netreba naivne očakávať harmonizované riešenie základného problému: likvidácia ľudských životov kvôli napätiam v krajine získavajúcej svoju nezávislosť.   

  Boj o získanie nezávislosti Írska si vyžiadal a, žiaľ, ešte stále si vyžaduje veľa obetí, medzi ktorými neboli a nie sú len revolucionári a politici, ale aj deti a celé rodiny. Práve na túto kapitolu írskej histórie poukazuje kniha Williama Trevora. Príťažlivá je po všetkých stránkach, od námetu a prostredia až po interpretačnú prístupnosť deja.

Zuzana Hašková