Putovanie Ibn Fattúmu - Nadžíb Mahfúz - Kniha ako posolstvo

Kniha ako posolstvo

Kniha ako posolstvo

Nadžíb Mahfúz

Putovanie Ibn Fattúmu

Prešov, BAUM 2007

Preklad a doslov Marek Brieška

  Prešovské vydavateľstvo BAUM pôsobí nenápadným dojmom. V skromnom repertoári má niekoľko dobrých kníh pre deti. Na sklonku tohto roka zrazu vydáva román egyptského spisovateľa, prvého arabského nositeľa Nobelovej ceny Nadžíba Mahfúza (1911 – 2006), čo sa nielen v knižnom a prekladateľskom kontexte, ale aj v rámci celkovej spoločensko-kultúrnej klímy ukazuje ako závažný výstup. Veď Európanom chýba širšia reflexia islámskych krajín. Zúžený pohľad cez spravodajstvo alebo cez citlivé problémy, povedzme, postavenia žien, vyťahované bez civilizačných, historických a náboženských znalostí, robí neoprávnene z tejto časti ľudstva barbarov a fanatikov. Putovanie Ibn Fattúmu môže však byť jedným z pozitívnych dôkazov toho, že pravda nezľavuje zo svojich kritérií, ak nám z islámskej krajiny ponúka text vysokej duchovnej úrovne a morálnych hodnôt.

  Putovanie či cesta patrí k najstarším námetom prozaického rozprávania a Mahfúzovo rozprávanie–rozprávka ho spracúva ako univerzálnu alegóriu putovania ľudstva i psychologickú alegóriu duševného hľadania jednotlivca. Cieľom oboch je dokonalosť, priestorovo určená ako zázračná a tajomná krajina Džabal, o ktorej niet písomnej zmienky, mnohí o nej počuli, ale nepoznajú nikoho, kto sa odtiaľ vrátil, aby o nej čo-to prezradil. Hlavný protagonista v postavení priameho rozprávača, Kindíl Muhammad al-´Innábí alebo Ibn Fattúma, sa vydáva do diaľav ako osamotený cestovateľ s karavánou a s poslaním, aby našiel liek pre chorú domovinu s formálnymi náboženskými prejavmi, s nespravodlivosťou, falošnosťou a zradcovstvom. Aj oddaný muslim Ibn Fattúma zakúsi zradu najbližších a nezíska vytúženú lásku krásnej Halímy.

  Z hľadiska sujetu sa akt putovania zobrazuje minimálne, jeho dominanty, takisto ako významové míľniky sa sústreďujú v udalostiach a rozprávaniach v jednotlivých krajinách. To oslabuje reálny plán vnímania diela ako postupnosti na ceste a určite môže prekvapiť čitateľov, ktorí od knihy podľa názvu budú očakávať sled dobrodružných sekvencií. Práve naopak, statickosť deja kulminuje, keď sa Ibn Fattúma v krajinách stretáva s mudrcmi či vysokými predstaviteľmi a diskutuje o ich občianskych, politických a náboženských pomeroch. Ale dôsledky týchto dišpút sú v osobnej línii hlavnej postavy smerodajné a neraz osudové. Zažíva intímne vzplanutie a rodinné puto s telesne príťažlivou ´Arúsou, no pre náboženskú intoleranciu sú násilne rozvedení. Nedlho na to okúsi dvadsaťročné väznenie a potom ďalší vzťah, s emancipovanou a zodpovednou Sámiou. Podobne ako s ´Arúsou majú troch synov, a pri očakávaní štvrtého sa Ibn Fattúma lúči, aby uskutočnil dávny sen, návštevu krajiny Džabal.

  Prvou krajinou v putovaní je Mašrik – obyvatelia žijú vo voľných sexuálnych zväzkoch a uznávajú božstvo Mesiaca. Druhou je rozvinutejšia krajina Hajra pod vedením kráľa-boha a elity. Treťou krajina Halba, moderná a demokratická. Štvrtou Amán s jeho diktatúrou, s absolutizovaním poriadku a zákona. Napokon piatou je Gurúb, krajina bez strážnikov a vonkajších zákonov, s ľuďmi v hlbokom duchovnom pohrúžení, ktorých majster-starec pripravuje na cestu do krajiny Džabal. Poslednou zastávkou by mal byť Džabal, lenže rozprávanie končí pred úžinou horského priechodu... Pomedzi krajiny sa preplieta spomenutý osobný a rodinný život Ibn Fattúmu, rovnako ako sa nimi vinie najdôležitejší leitmotív: vojna. Otvorený záver, teda nevieme, či Ibn Fattúma doputoval, alebo nie, podčiarkuje, že žiadna z krajín nedosiahla dokonalosť, každá má pre a proti, pričom najdôležitejšie je udržať si víziu spoločného mierového života sebaovládaním a ovládaním sebeckých túžob.

Radoslav Matejov