Preklad Yulia Smetanová
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012
Spisovateľská dvojica z Odessy, Iľja Iľf a Jevgenij Petrov, je slovenskému čitateľovi známa najmä prostredníctvom kultových humoristických diel o Ostapovi Benderovi, ktoré u nás vyšli ešte za minulého režimu a po revolúcii vo vydávaní pokračovalo vydavateľstvo Európa. Nedávno sa výpočet ich titulov v slovenskom preklade rozhodlo rozšíriť Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov publikovaním dobového cestopisu z 30. rokov minulého storočia nazvaným Putovanie po Amerike. Čitateľa, ktorý by možno očakával ochkanie návštevníka zo starého kontinentu nad (hoci pokrízovou) pokrokovou Amerikou tridsiatych rokov, azda zaskočí trochu ufrflaný úvod knihy. Súčasne s týmto pocitom sa natíska otázka, prečo vlastne u nás nevyšla už dávno, keďže sa v mnohých ohľadoch zdá byť potvrdením toho, čo sa v bývalom východnom bloku o Amerike s obľubou hovorievalo. Tak napríklad, hoci nočné Chicago sa putujúcim videlo sprvu „ohromujúco krásne“, už onedlho zisťujú, že „sotva sa niekde peklo a raj splietli tak tesne ako v Chicagu“, a hoci americké cesty sú najlepšie na svete, „cesta autom po Amerike sa podobá na putovanie cez oceán, jednotvárny a veľkolepý“. Zisťujú aj to, že americká kuchyňa je „primitívna“ a polievka v americkom podniku „málo zaujímavá a neoduševňujúca“ a že napriek výnimočnej technickej vyspelosti USA je „technika v rukách kapitalizmu ako nôž v rukách blázna“.
Aby sme ale autorom nekrivdili, pripúšťajú aj to, že Američania majú „veľa nádherných a príťažlivých vlastností“ a, našťastie, nie všetci zdieľajú nadšenie pre kapitalistický ošiaľ. Za všetkých spomeňme aspoň jedného, ich sprievodcu po Štátoch, istého vzdelaného a scestovaného mistra Adamsa, ktorý dokázal „pochopiť Sovietsky zväz tak, ako sa to cudzincom zriedkavo podarí“. Azda aj preto, že „študoval Marxa aj Lenina, čítal prejavy Stalina a predplatil si Pravdu“. Stretnú sa dokonca i s františkánom – komunistom a „misionár“ v rezervácii Navajov im na rozlúčku kričí „I am boľševik!“ Mnohé z toho, čo Iľf s Petrovom tak odsudzujú, napr. všadeprítomná americká publicity (reklama na možné i nemožné), úpadok kultúry, život na splátky, nezamestnanosť, masová veľkovýroba či oligarchia bánk, sú už dnes bežnou súčasťou našej reality. A v mnohom im naozaj možno dať za pravdu. No je azda iróniou osudu, že i čosi z toho, čo Iľf s Petrovom kritizujú ako kapitalistické výdobytky, prebralo a rozvinulo povojnové komunistické zriadenie v Sovietskom zväze a jeho satelitoch.
Predstavu Ameriky očami Iľfa a Petrova možno zhrnúť do vety, ktorou opísali výrobnú halu automobilky značky Ford: „Je to neobyčajný obraz oslavy techniky a nešťastia človeka.“ Napriek ideologickému nánosu predstavuje kniha pútavý a cenný dokument svojej doby.