Recenzia
Alexandra Debnárová
26.08.2013

Putovanie po Amerike - Iľja Iľf – Jevgenij Petrov

Preklad Yulia Smetanová
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012

Spisovateľská dvojica z Odessy, Iľja Iľf a Jev­genij Petrov, je slovenskému čitateľovi známa najmä prostredníctvom kultových humoris­tických diel o Ostapovi Benderovi, ktoré u nás vyšli ešte za minulého režimu a po revolúcii vo vydávaní pokra­čovalo vydavateľstvo Európa. Nedávno sa výpočet ich titulov v slovenskom prekla­de rozhodlo rozšíriť Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov publikovaním dobo­vého cestopisu z 30. rokov minulého storočia nazvaným Putovanie po Amerike. Čitateľa, ktorý by možno očakával ochkanie návštevní­ka zo starého kontinentu nad (hoci pokrízovou) pokrokovou Amerikou tridsiatych rokov, azda zaskočí trochu ufrflaný úvod knihy. Súčasne s týmto pocitom sa natíska otázka, prečo vlast­ne u nás nevyšla už dávno, keďže sa v mnohých ohľadoch zdá byť potvrdením toho, čo sa v bý­valom východnom bloku o Amerike s obľubou hovorievalo. Tak napríklad, hoci nočné Chicago sa putujúcim videlo sprvu „ohromujúco krásne“, už onedlho zisťujú, že „sotva sa niekde peklo a raj splietli tak tesne ako v Chicagu“, a hoci americké cesty sú najlepšie na svete, „cesta autom po Amerike sa podobá na putovanie cez oceán, jednotvárny a veľkolepý“. Zisťujú aj to, že americká kuchyňa je „primitívna“ a polievka v americkom podniku „málo zaujímavá a neodu­ševňujúca“ a že napriek výnimočnej technickej vyspelosti USA je „technika v rukách kapitalizmu ako nôž v rukách blázna“.

Aby sme ale autorom nekrivdili, pripúšťajú aj to, že Američania majú „veľa nádherných a príťažlivých vlastností“ a, našťastie, nie všetci zdieľajú nadšenie pre kapitalistický ošiaľ. Za všetkých spomeňme aspoň jedného, ich sprie­vodcu po Štátoch, istého vzdelaného a sces­tovaného mistra Adamsa, ktorý dokázal „po­chopiť Sovietsky zväz tak, ako sa to cudzincom zriedkavo podarí“. Azda aj preto, že „študoval Marxa aj Lenina, čítal prejavy Stalina a predplatil si Pravdu“. Stretnú sa dokonca i s františká­nom – komunistom a „misionár“ v rezervácii Navajov im na rozlúčku kričí „I am boľševik!“ Mnohé z toho, čo Iľf s Petrovom tak odsu­dzujú, napr. všadeprítomná americká publicity (reklama na možné i nemožné), úpadok kultú­ry, život na splátky, nezamestnanosť, masová veľkovýroba či oligarchia bánk, sú už dnes bežnou súčasťou našej reality. A v mnohom im naozaj možno dať za pravdu. No je azda iróniou osudu, že i čosi z toho, čo Iľf s Petrovom kri­tizujú ako kapitalistické výdobytky, prebralo a rozvinulo povojnové komunistické zriadenie v Sovietskom zväze a jeho satelitoch.

Predstavu Ameriky očami Iľfa a Petrova možno zhrnúť do vety, ktorou opísali výrobnú halu automobilky značky Ford: „Je to neobyčaj­ný obraz oslavy techniky a nešťastia človeka.“ Napriek ideologickému nánosu predstavuje kniha pútavý a cenný dokument svojej doby.