Martin Widmark: Dlhé putovanie

Preklad: Mária Bratová

Bratislava: IKAR - Stonožka, 2020

 

Švédsky spisovateľ Martin Widmark je známy ako autor série kníh Detektívna kancelária LasseMaja, no tentoraz sa rozhodol napísať niečo aj pre menších čitateľov. Jeho najnovšia kniha Dlhé putovanie je určená pre deti od päť rokov a prichádza na slovenský literárny trh dva roky od vydania v origináli a v preklade Márie Bratovej, ktorú poznáme podľa jej prekladov Emil z Lönnebergy či Stojedenročný starček, ktorý sa obával, že priveľa myslí. Dlhé putovanie je vcelku útla knižočka, pozostáva len z 38 strán, rozhodne však je dôvod po nej siahnuť.

Tým je už vizuálna stránka knihy, o ktorú sa postarala poľská ilustrátorka Emilia Dziubak, ktorú pozná slovenský čitateľ z knižiek Rok v lese či Objím ma, prosím. Jej reč obrazov a kresieb je nezameniteľná, sú premyslené do posledného detailu, žiaria životom adoslova ožívajú pred očami. Kontrast tmavých a svetlých farieb rozohráva vlastný príbeh a zároveň podčiarkuje jeho emotívnosť. Zvieratá, ľudia, príroda žijú, hnevajú sa i smejú, plačú i prežívajú lásku či beznádej. A čitatelia tam žijú s nimi. Načrtnuté detské výtvory z kameňa sa javia, akoby si ich len pred malou chvíľou odložilo pri hre nejaké dieťa, a pritom zohrávajú dôležitú úlohu. Všetko dopĺňa dizajn polepeného zošita a nalepených odstavcov textu. Akoby grafika knihy bola vytvorená ako prvá a text je len jej sprievodným prvkom, ktorý však zaváži nemenej.

Hlavnými postavami príbehu sú chlapček Adam, ktorý prichádza o svojho verného priateľa, psa Rufusa, a dievčatko Lucia, ktorú zase sprevádza verná mačacia kamarátka Murka. Pozitívne príbehy a hry detí so zvieratami sa striedajú s krutou realitou a až trpkou každodennosťou. Vo svete totiž nič nie je iba biele, ale aj čierne. A tak dievčatko spoznáva, čo je to hlad, bieda, klamstvo a podvody, kým chlapča bojuje so smútkom a osamelosťou. Avšak tak, ako po daždi vždy vyjde dúha, aj tu je dôležité vštepovať (nielen) deťom nestrácať nádej a veriť, že  „jedného dňa určite nájdem to miesto, kde sa slnko vynára z vody.“ (s. 7)

Detská hravosť sa prejavuje vo výbere slovných spojení „šírošíre jazero“(s. 34),  „bol staručký“ (s. 12) alebo keď nos dievčatka „pošteklila vôňa čerstvo pečeného chlebíka“ (s. 14). Bohatý výskyt zdrobnenín, presné a trefné prirovnania a opisy najlepšie oslovia detského čitateľa. Veď len očiam detí je dovolené to, čo dospelým nie, napríklad aj vidieť mačku, ktorá „so zaguľateným bruškom vyzerala smiešne“ (s. 25), či upozorňovať ľudí, ktorí si neoprávnene privlastňujú veci druhých: „Ale to sa nesmie!“ (s. 26)

Čísla strán, obsah, členenie na kapitoly – toto všetko by ste v tejto útlej knižočke hľadali márne. Ale v podstate to ani nie je dôležité. Hodnotný je príbeh, ožívajúce obrazy a nádej, že aj keď sa jedna epizóda života skončí, tak si nás vždy nájde nová, pre ktorú sa oplatí žiť naplno. A niekedy pre to nemusíte urobiť veľa – stačí len nezmiznúť v prázdnote.