Recenzia
Patrícia Gabrišová
28.06.2022

Radostné pozvanie do rozprávky

Dávid Dziak pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Prešovskej univerzite v Prešove a venuje sa prevažne výskumu detskej literatúry. Ako literárny kritik a recenzent prispieva do viacerých literárnych periodík (Bibiana, Fraktál, Knižná revue) a ako autor pre deti najmä do detského časopisu Slniečko (pravidelná rubrika Zápisník jedného chlapca, roč. 75 a 76).

Blízky vzťah k žánrom intencionálnej literatúry ho inšpiroval k napísaniu nevšedného prozaického debutu Poď do rozprávky, založeného na živej interakcii detského čitateľa a textu. Kniha je koncipovaná ako súbor piatich rozprávok rámcovaných titulmi Ty a … Samotné zdôrazňovanie druhej zámennej osoby je autorským zámerom, naznačujúcim, že sa recipient stáva aktívnou súčasťou deja. Každý z textov obsahuje sériu voľne vložených otázok, ktorými pútavo zapája detského čitateľa a vytvára mu tak vlastný naratív. Na dosiahnutie efektívneho výsledku, obohacujúceho čitateľského zážitku, je nevyhnutné, aby bol príbeh prijímaný vo forme rozhovoru, dialogizovaného alebo dramatizovaného čítania počas vyučovania alebo mimoškolského čítania. Dominujúce textové atribúty ako komunikačný aspekt a zážitkovosť sú dostatočnými stimulmi, ktoré môžu ovplyvniť už samotný výber knihy.

V prvom texte Ty a Krt je evidentná práca s personifikáciou zvierat (krt, straka), pripomínajúc tak žáner bájky. Čitateľ sa dostáva pod povrch, do stredu Zeme a zažíva opakovanú radosť z objavovania. Podobná situácia je modelovaná v príbehu Ty a Pirát, ktorý obsahuje pre deti atraktívne prvky – motív dobrodružstva a napätia na ceste za pokladom. V texte Ty a Strom je kľúčovou témou budovanie pozitívneho vzťahu k prírode a ľudstvu, ozvláštnené o „súťaž“, v ktorej recipient vymenováva zvieratá, čím sa povzbudzuje prirodzená detská zvedavosť a princíp hry. Štvrtý príbeh Ty a Slnko tematizuje priateľstvo a láskyplný vzťah k svetu, autor deti nepriamo konfrontuje s možným egoizmom, ktorý nás všade obklopuje: „Muž sa zastavil pred Tebou a pokojným hlasom povedal: ‚Teší ma, že Ty a Slnko ste najlepší kamaráti a že sa hrávate spolu celé mesiace. Slnečné lúče však potrebujeme všetci. Podelíš sa so Slnkom s ostatnými?’ Čo urobíš?“ (s. 39) V centre textov stojí dieťa ako indivíduum, interaguje s rozprávačom, ale v konečnom dôsledku sa zvýrazňuje jeho samostatnosť. Uvedené motívy nie sú využité prvoplánovo ani rušivo, hranica medzi realitou a fantáziou sa prestupuje úplne voľne.

Posledná, piata rozprávka Ty a Diera sprostredkúva motív detského strachu a uvažuje nad spôsobom, ako „dieru“ (symbol neznámeho a strašidelného) zaplniť, inak povedané, prekonať vlastný strach. Čitatelia sa dostávajú do roly superhrdinov s tajnou superschopnosťou, čo im je vzhľadom na súčasnú popularitu a početné spracovania témy vo filmovom priemysle zvlášť blízke. Zo psychologického hľadiska ide o účinnú stratégiu, ako posilňovať vo vedomí čitateľa pocit jedinečnosti, samostatnosti a túžby dosiahnuť výnimočné, aj keď iba v teoretickej rovine. V neposlednom rade ide aj o využitie princípu tradičnej rozprávky – rozprávkový hrdina musí zdolať prekážky, vydať sa na cestu a odmenu si zaslúžiť.

Okrem prevládajúcej estetickej funkcie má Poď do rozprávky aj silne formatívnu a relaxačnú funkciu. Kniha je určená pre žiakov predprimárneho a primárneho vzdelávania (materské školy a I. stupeň základných škôl) a je vhodným edukatívnym čítaním. Tvorivé (interaktívne) čítanie z hľadiska zásady pedagogického konštruktivizmu predpokladá aktívnu účasť dieťaťa, učiteľ je v úlohe facilitátora, pomocníka. Knihu je vhodné využiť aj v rodinnom prostredí, kde rolu sprievodcu textom zastupuje rodič – prostredníctvom čítania sa z rodiča a dieťaťa stávajú rovnocenní partneri a to môže upevniť ich vzájomné citové väzby. Dôležitá je pritom dramatizácia (hranie rolí) – čitatelia v jednotlivých prózach obsadzujú rolu piráta, dobrodruha, objaviteľa či superhrdinu. Dieťa aktivizuje svoj emocionálny potenciál, dokáže experimentovať, vyjadruje vlastný názor a na základe splnenia otázok/úloh sa prirodzene učí. Texty predpokladajú interakciu so spolužiakmi a pedagógmi a tvoria vstupnú bránu k socializácii, zvyčajne v pozitívnom zmysle. Takéto hravé vyučovanie je prínosné aj z hľadiska psychohygieny, text sa stáva zdrojom oddychu a radosti zo spoznávania. Vyzdvihnúť treba aj skutočnosť, že autor akosi prirodzene disponuje schopnosťou empaticky sa vcítiť do myšlienkového sveta detí, o čom svedčí aj dynamickosť textov a prístupný jazyk, najmä práca so zvukovou rovinou (frekvencia citosloviec). Texty sú jednoduché na spracovanie a pretkané jemným humorom, napríklad v príbehu o diere: „Možno je len hladná. Čo jej hodíme? Špenátový prívarok, cibuľový šalát či koláč z čili papričiek? Nič? Veď to boli samé pochúťky, určite aj Ty by si si dal.” (s. 42)

Za invenčný prvok pokladáme možnosť podieľať sa na vytváraní príbehov vlastnými kresbami. Toto prepojenie literárnej a výtvarnej výchovy umožňuje dieťaťu rozvíjať jeho tvorivé duševné zdroje. Súčasťou rozprávok sú aj ilustrácie Michala Součeka, v ktorých je vyvážená náznakovosť a farebnosť, vizuálne vhodne korešpondujú s textovou zložkou. Každý z príbehov naznačuje možnosť otvoreného konca a opätovne zvýrazňuje atmosféru hravosti a kreativity.

Dziakova kniha je inšpiratívnym príspevkom do súčasnej detskej literatúry aj z axiologického hľadiska – dieťa si pri jej čítaní utrieďuje hodnoty, buduje si pozitívne vnímanie sveta a zažíva autentickosť z prežívaného. Voľnosť pri formulovaní asociácií a originálne spracovanie rozprávky ako voľného, priateľského dialógu je pre detského čitateľa cesta k napísaniu vlastnej rozprávky tak, ako samo chcea po tom predsa túži takmer každé dieťa.

 

Dávid Dziak: Poď do rozprávky

Ilustrácie: Michal Souček

Fintice: FACE, 2021