Vyhľadávanie
Prozaička Daniela Příhodová sa v románe Rajská záhrada vrátila do rokov detstva a dospievania. V jej rozprávaní ožíva mesto Šaľa, periférna Horná ulica. Tam sa po vojne v kritických 50. rokoch prisťahovala mladá rodina. Zacharovci sú zaujímaví už svojím „obsadením“: rodinu tvorí päť dcér, krásna matka a otec notár. Hoci bývajú v dome so záhradou, nemajú na ružiach ustlané. Otcovo „panské“ povolanie v novom režime vzbudzuje nedôveru, nepomáhajú ani statočné činy z obdobia SNP, keď notár Zachar s rizikom vystavoval dokumenty, a tým zachraňoval životy partizánom a ich pomocníkom. Tento kultivovaný vzdelaný muž, ktorý miloval hudbu a mal výtvarný talent, je popri rozprávačke príbehu (najmladšej dcére Lívii) hlavnou postavou deja. Sledujeme jeho existenčné a morálne zápasy na pozadí bežných rodinných udalostí. Nie je ľahké uživiť toľko ľudí a nie je ľahké udržať v takej veľkej rodine súlad a mier. Konflikty a rozpory sú však najväčšou inšpiráciou pre autorku. Vie ich spracovať decentne – dostáva sa nimi skôr do hĺbky príbehu, než by ich zneužívala na lacné dramatizovanie deja.
Do rodiny pribúdajú stále nové postavy – ženísi, deti – príbeh sa košatí. Autorka šikovne pracuje aj s prelínaním času – dianie sa preklenie až do súčasnosti a rámcuje ho telefonát s jednou zo sestier, v ktorom riešia už súčasné problémy. Zaujímavé sú však najmä návraty do rajskej záhrady detstva. Příhodová opisuje napríklad, ako sa v dospievajúcej dievčine prebúdza umelecký talent. Je to pre Líviu rovnako prekvapujúci pocit – slasťou, ktorú prináša - ako aj iné pocity z dospievania.
Prozaička Daniela Příhodová končí svoj príbeh v situácii, keď Lia zmaturuje a pre problémy s otcovým kádrovým posudkom ju neodporúčajú na ďalšie štúdium. Rodín s podobným osudom bolo na Slovensku veľa. Příhodová je osobitá v tom, že svoj príbeh rozpráva nepretržite už roky. Vyberá si rôzne prostredia, ale vždy dominuje motív rodiny a vždy sa pozerá na skutočnosť kriticky. Z jej pera už vyšli aj knižky o slovenskej mafii, o bratislavskom podsvetí, ktoré sú ukotvené nie vo všeobecných faktoch, ale v jedinečnej skúsenosti a osobnom poznaní (Zákon v nás, Nechajte ma žiť, Odliv na ostrove osích hniezd). Systematicky a podrobne mapuje dobu. Sympatická je jej zanietenosť (a tvrdohlavosť), ale texty zároveň zostávajú príjemným čítaním.
