Recenzia
Michaela Geisbacherová
20.12.2005

Rasa a vôľa - Miloslav Szabó - Podnetný zdroj prameňov...

Podnetný zdroj prameňov...

Podnetný zdroj prameňov...

Miloslav Szabó: Rasa a vôľa

(Alfred Rosenberg a Mýtus 20. storočia)

Bratislava, Kalligram 2005

Autor sa vo svojej štúdii venuje rozboru tzv. politického náboženstva (náboženstva „krvi a zeme“) nacistického ideológa Alfreda Rosenberga, ktorý sám seba považoval za novodobého náboženského reformátora, nordického Jána Krstiteľa pripravujúceho cestu budúcemu spasiteľovi.

Rosenbergova kniha Der Mythus des 20. Jahrhunderts (1930) sa zaoberá úpadkom náboženstva, ktorý je podľa Rosenberga dôsledkom miešania („bastardizácie“) nordickej rasy, ktorú ako jedinú pokladá za záruku duchovných kvalít. Toto nové náboženstvo nepotrebuje legitimitu transcendentnom, sprostredkovanú Bohom Starého zákona, pretože jeho sprostredkovateľom je národ, rasa. Posvätná sféra nepresahuje človeka a jeho svet, ale pôsobí priamo v človeku a v jeho svete.

Szabó sa usiluje rekonštruovať spôsob myslenia nacistického ideológa. Poukazuje na charakteristickú nesystematickosť Rosenbergovho myslenia. Za východisko svojej analýzy si vyberá pojem „svetonázor“ (Weltanschauung), ktorý má v nemeckom myslení dlhú tradíciu. V prvej časti práce Mýtus 20. storočia – kniha, ktorú nik nečítal? sa zaoberá ideologickým vplyvom Alfreda Rosenberga na jeho súčasníkov, v druhej časti s názvom Politická teoantropológia ukazuje, z akých ideových premís sa vyvinulo Rosenbergovo politické myslenie, čo si podľa autorovho názoru žiada náčrt dejín filozofie s dôrazom na problematiku subjektu a prírody. Zaoberá sa aj povahou médií, ktoré materializovanému subjektu sprostredkúvajú styk s imanentizovaným transcendentnom a následne nastoľuje otázku tzv. sekularizácie. Zároveň sa pokúša vysvetliť snahy tzv. voelkisch ideológov zasadiť svoje koncepcie do náboženského rámca, pričom ho zaujíma okrem tzv. árijského kresťanstva predstava judaizmu ako politického náboženstva, kde etnikum a náboženstvo tvoria neoddeliteľnú jednotu. Túto časť uzatvára krátkym pohľadom na osobné pohnútky propagandistov rasistického svetonázoru, ktorých kolektivistické chápanie tvorí jadro pozornosti celej tejto prvej časti. Práca je podnetným zdrojom prameňov a z tohto aspektu ju jednoznačne  treba oceniť. Na druhej strane sa však autor nedokáže sústrediť na analýzu množstva kľúčových tém, ktoré si zvolil, a potom sa im nestihne venovať v primeranej miere. Dôkazom toho je aj tretia časť Vita eroica alebo podstata mužských spolkov, v ktorej zoznamuje čitateľa s celým spektrom problémov a autorov (F. Nietzsche, A. Schopenhauer, S. Freud, O. Weininger, H. Blüher, L. Klages, A. Baeumler, T. Mann – v rámci 20 strán) posudzujúc socio-biologickú koncepciu „mužských spolkov“ i otázky ženského a mužského princípu, telesného a duchovného v rovine antitéz.

Na záver upozorňujem čitateľa, nech sa nedá zmiasť skutočnosťou, že autor vo svojom úvode člení svoju prácu inak než je jej reálna štruktúra, ktorú reflektuje aj obsah.

Michaela Geisbacherová