Vyhľadávanie
Ján Petro: Rekviem pre fúkaciu harmoniku; Len mi neuleť
Poprad, Vlastným nákladom 2009, 2010
Poézia nemá k hudbe ďaleko. Potvrdzujú to dve knihy popradského speváka a skladateľa Jána Petra, ktoré vyšli v priebehu rokov 2009 – 2010. Debutom hudobníka je básnická zbierka Rekviem pre fúkaciu harmoniku. Autor v sebe nezaprie rockera. Nie je to žiadna sladkastá poézia, častokrát ide o šokujúco pravdivé pomenovanie javov, neraz s trpkastým nádychom. Autor sa vracia do svojho detstva v Trebišove, k svojim pobytom v Prešove a v Poprade. Nekladie si servítku pred ústa, neprikrášľuje. Hlási sa k svojim hudobným a literárnym vzorom. V básni Brian Adams sa objavujú mená, ako Jack Kerouac, Jimi Hendrix, Jim Morrison či Janis Joplin: „Jimi Hendix, / čo tvoje heroínové Toronto / v máji 1969?... / záznamník / na Chandlerovom telefóne... / človeče, / strašne potrebujem pomoc... / znova budú zavýjať sirény po NY.“
Napriek drsnosti výrazu a téme dezilúzie z vývoja tejto spoločnosti autor skúma aj svoje detstvo a nachádza tam jeden nesporne jasný bod – svoju matku. Rozpráva sa s ľuďmi, ktorých v živote stretol, inšpiráciou sú mu viaceré povolania, ktoré vykonával – od kuriča v kotolni po manažéra inzercie v známom denníku. Aj tieto životné obdobia však hodnotí kriticky, bez skrášľovania. Zbierka Len mi neuleť voľne nadväzuje na jeho debut. Ide miestami takisto o drsnú poéziu, ktorá hovorí o autorovom prežívaní dnešných čias. Neobchádza ani témy celospoločenské: „Ľudový hrdina má tiež iné plány / nebaví ho merať čas / od buka do buka / budúcnosť je istá / len v dozornej rade / so špinavou rukou rád si podá ruku.“ Ale opäť je tu skúmanie vnútorných vecí tohto sveta. Napríklad v básni Poézia: „V útulku smútku už bolo plno / všetko naveky zadané, / skúšali veci objaviť zmysel / v čom boli dávno po mame.“ Ján Petro spolu s knihami vydal aj CD so svojou hudbou a piesňami. Pri ich počúvaní ešte viac chápeme autora – básnika. A naopak – pri čítaní básní Jána Petra viac rozumieme jeho hudbe.
Pavol Hudák
