Vyhľadávanie
James Krapfl: Revolúcia s ľudskou tvárou
Bratislava, Kalligram 2009
Preklad Jozef Hrebíček
Vždy si so záujmom prečítam knihy zahraničných autorov o našich národných dejinách, lebo prinášajú svieže pohľady, ktoré my sami, často zaťažení vlastnou optikou, nevnímame. James Krapfl je americký historik, s ktorým ma spája okrem iného aj rovnaký rok narodenia (1971), takže k Nežnej revolúcii budeme vždy pristupovať nielen s vedeckým odstupom, ale aj poznačení osobnými spomienkami. V tomto prípade je Krapflova národnosť nielen výhodou, ale aj obmedzením.
Viaceré detaily v tejto knihe jednoducho nesedia. Autor sa pri hodnotení slovenského príspevku k revolúcii až príliš spolieha na jednostranné zdroje a paradoxne najviac ďakuje za poskytnuté informácie Petrovi Zajacovi, na adresu ktorého sa v posledných mesiacoch zniesla spŕška kritiky za jeho neochotu sprístupniť kompletný archív VPN. Vydavateľ síce sľubuje „vedeckú alternatívu k subjektívnym memoárom“, faktom však zostáva, že aj Krapflov prístup je výrazne subjektívny a nič na tom nemení ani bohatá literatúra a citácie. Na jednej strane podceňuje slovenský emancipačný pohyb (za nezávislosť Slovenska bola menšina obyvateľstva, ale celkom určite nie „okrajová a zanedbateľná“), na strane druhej preceňuje dichotómiu OF a VPN.
Napriek týmto výhradám je Krapflova kniha nesporným a významným obohatením našej literatúry o Nežnej revolúcii. Ani nie tak jednotlivými faktami, s ktorými bude mať kritický čitateľ väčšiu či menšiu tendenciu polemizovať – ako skôr zaujímavými postrehmi dokresľujúcimi hlbší zmysel tejto historickej udalosti a jej zasadením do širšieho európskeho kontextu. Krapflovej pozornosti neušiel napríklad ani výrazný antimilitarizmus roku 1990, ktorý sa prejavoval nielen snahou o odchod sovietskych vojsk, ale aj odporom k domácim vojenským základniam a k vojenským organizáciám ako takým. Cenným zdrojom informácií je aj množstvo grafov, tabuliek a kvantitatívnych analýz. Keďže kniha je založená na výskume, ktorý autor robil v 43 českých i slovenských archívoch, nemožno ho podozrievať z povrchnosti. Pre hlbšie poznanie niektorých súvislostí urobil obrovský kus práce. Je len škoda, že sa občas nechal uniesť politickou interpretáciou nášho ponovembrového vývoja. James Krapfl je tak pre nás výzvou, že dvadsať rokov od pádu komunistického režimu je najvyšší čas začať pristupovať k tejto zlomovej udalosti našich moderných dejín s vedeckou presnosťou a bez zbytočného ideologického klišé.
