Recenzia
Marcela Miniarová
09.12.2011

Rez do živého - Abraham Verghese - Pôsobivá lekárska sága

Pôsobivá lekárska sága

Bratislava, Ikar 2011
Preklad Milada Pauleová

Pomerne dlhý zoznam významných autorov svetovej literatúry z radov lekárov je bohatší o ďalšie meno. K velikánom typu Čechova, Bul gakova či Cronina môžeme smelo zaradiť Abrahama Vergheseho, amerického internistu indického pôvodu, ktorého román Cutting for Stone u nás vyšiel pod názvom Rez do živého. Literárne kvality tohto diela ho neuveriteľných 60 týždňov udržali na vrchole amerického rebríčka nezávislých kníhkupcov.

Základná dejová línia má mierne škandalózny nádych, ide o životné osudy chlapcov – identických dvojčiat, ktorých matka, indická mníška, zomrela pri pôrode a domnelý otec zmizol nevedno kam. Nič bulvárne sa však ďalej nekoná, práve naopak, autor ponúka 600 strán nefalšovanej „človečiny“, precízne vystavaný príbeh s množstvom plnokrvných postáv, ktorý sa začne odvíjať v exotickej Addis Abebe a zavedie nás až takmer do súčasnosti. Etiópska chudoba pôsobí ešte úbohejšie v porovnaní so životom v USA, kam sa po čase dostáva Marion, hlavný rozprávač príbehu. Pocity imigrantov, ktorí túžia stať sa súčasťou amerického „superorganizmu“, z veľkej časti zažil autor na vlastnej koži, takže im nechýba autentickosť. Citlivá psychologizácia postáv a široký myšlienkový záber autora poskytujú kvalitný čitateľský zážitok.

Nesmierne zaujímavý je aj pohľad do zákulisia práce lekárov – no nie takých zo seriálu Pohotovosť, ktorí sú zohraní ako špičkový symfonický orchester. Lekári z nemocnice v Bronxe nemajú k dispozícii ktovieako kvalitné nástroje a tí z etiópskej misijnej nemocnice sa, obrazne povedané, pokúšajú zahrať Beethovena na hrebeni. Napriek tomu (alebo práve preto?) sú to lekári každým cólom, pre ktorých má Hippokratova prísaha povahu nemenného zákona. Kým priložia stetoskop na hrudník, vždy ho najskôr zohrejú v dlani, a dobre vedia, že slová útechy sú neraz rovnako hojivé ako ten najúčinnejší liek. Nejeden čitateľ si istotne pomyslí, že by sa v prípade potreby rád zveril do starostlivosti doktora Vergheseho. Človek, ktorý o svojom povolaní píše s toľkou láskou, obdivom a zároveň pokorou, musí byť naozaj skvelý lekár. V role spisovateľa sa občas nechal trochu uniesť a medicínske záležitosti nám predkladá možno až príliš podrobne, ale knižke ako celku to určite neublížilo.

Na Marionovu otázku, čo robí chirurga naozajstným chirurgom, mu jeho adoptívny otec odpovedá: „Vášeň pre remeslo.“ Abraham Verghese má zjavne primeranú vášeň pre obe povolania, robí ich pedantne, zodpovedne, s citom, fantáziou aj so srdcom.