Vyhľadávanie
Dimenzie maľby
Gerhard H. Meulensteen – Vincent Polakovič – Ľubomír Podušel
Róbert Hromec
Bratislava, Danubiana Meulensteen Art Museum 2006
Róbert Hromec (1970), predstaviteľ mladšej strednej generácie súčasných slovenských výtvarných umelcov, sa predstavil na viacerých samostatných výstavách doma i v zahraničí –Bratislava, Dolný Kubín, Praha, Graz, Berlín, Rím, New York. V Žiline, svojom rodnom meste, vystavoval v Galérii Klasik (1999) a v Považskej galérii umenia (2005) rozsiahlu kolekciu maliarskych diel. Z profilovej výstavy v Galérii moderného umenia Danubiana v Čunove (2006) vyšla knižná monografia Róbert Hromec v edičnom rade výtvarných publikácií predstavujúcich umelcov vystavujúcich v tejto inštitúcii. Ucelená kolekcia maliarových obrazov je prierezom jeho doterajšej práce. Po absolvovaní maľby na VŠVU v Bratislave (1989 – 1990) odišiel na Pratt Institute (1990 – 1991) a The City College v New Yorku (1995), pokračoval na The Slade School of Art v Londýne (1997) a napokon ukončil svoje odborné školenie na Hunter College v New Yorku (1998). Popri tom sa intenzívne venoval analýze súčasných výtvarných tendencií v The Metropollitan Museum of Art v New Yorku, kde niekoľko rokov pôsobil.
Jeho tvorbu od počiatku sprevádza vedomie, že svet umenia bol, je a ostane svetom fantázie, ľudských túžob, snov a neznámych zjavení, ktoré sú plné skrytých významov. Odkazujú nás na myšlienky obsiahnuté vo filozofii dávnovekej antiky, na mytologické aspekty staroveku, ktoré sa prelínajú, križujú a preplietajú s maliarovými úvahami o súčasnosti. Autorov príklon k určitej recepcii pop-artu naznačujú zasa výrazové prostriedky postkonceptuálnej maľby. Obrazy odrážajú umelcovu snahu stať sa nositeľom niečoho iného, než toho, čo práve pripomínajú. Sú ako sen, ktorý skamenel. Strieda sa v nich zašifrovaný a dešifrovaný motív s prekvapujúcimi záhadami simulujúcimi na jednej strane ľudskú figúru ako dominantný objekt umelcových záujmov, na druhej strane ideu ako koncept osnovaný na čisto farebných, tvarových a lineárnych prostriedkoch výrazu.
Róbert Hromec svojimi fragmentovanými obrazmi ľudských bytostí, jazdcov a koní, s naznačenými atribútmi antických, ale aj súčasných hrdinov (Afrodita z Melu, Niké Samotrácka, Apollón, Lysistrata, Amor, jazdec, tvár, ruky, oko, pocit, bozk, sen) vyvoláva vnemy blízke dnešnému človeku, ktorý je atakovaný čoraz silnejším tlakom médií. Ak sme dnes neustále konfrontovaní s umelo vytváraným modelom osobnosti, ktorá je počítačovo poskladaná z viacerých vzorov a vzorcov, Hromec nám predkladá vo svojich obrazoch iný model. Tvoria ho odkazy na skutočný klasický vek ľudskej kultúry a kolísky európskej civilizácie. Minulosť a súčasnosť sa tu zlieva do jedného nefalšovaného konceptu obrazu.
–ľp–
