Recenzia
18.01.2012

Rodové dôsledky krízy - Janka Debrecéniová, Jarmila Filadelfiová, Zuzana Maďarová

Súbor analytických štúdií (editorka a autorka úvodu Jana Cviková) vznikol v rámci medzinárodného projektu, ktorého cieľom bolo zmapovať z rôznych hľadísk rodové dimenzie dopadu finančnej a hospodárskej krízy na obyvateľstvo tejktorej krajiny. Na rozdiel od mnohých krajín, kde sa už realizoval sociologický výskum rozličných dôsledkov spomínanej krízy na mužov a ženy, na Slovensku takéto rodovo citlivé analýzy predbežne neexistujú. Zborník – s podtitulom Aspekty vybraných prípadov – je v našich podmienkach novátorsky tým, že tematizuje aktuálnu ekonomickú problematiku z rodovej perspektívy a vnáša túto perspektívu do konkrétnych skúmaní súvisiacich so súčasnou ekonomickou krízou. Tieto skúmania upozorňujú na fakt, že dôsledky krízy na obyvateľstvo prispievajú k posilňovaniu a zväčšovaniu rodových hierarchií a asymetrií v situáciách, v akých sa v dôsledku krízy ocitajú muži a ženy. Realita teda nezodpovedá záväzkom štátov EÚ (vrátane Slovenska) presadzovať rodovú rovnosť vo všetkých oblastiach spoločenského života, naopak, finančná a hospodárska kríza prehlbuje nerovnosť medzi mužmi a ženami.

Filadelfiová si v ťažiskovej štúdii Rodové dimenzie krízy všíma najmä situáciu na trhu práce (od r. 2001 do r. 2009) a analyzuje vládne protikrízové opatrenia (v rokoch 20082009). Sleduje jednotlivé hospodárske odvetvia, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, a to všetko nahliada z rodovej perspektívy, pričom dochádza na základe výskumu k záveru, že vplyvom krízy sa u nás rodová segregácia ešte viac prehĺbila, najväčšmi sú krízou postihované ženy. Tieto sa neraz ocitajú nie vlastnou vinou na hranici chudoby, a aj v hmotnej núdzi. Autorka sleduje rodové smerovanie prijatých protikrízových opatrení, ich obsahové zameranie a ich potenciálny dosah na zmenu sociálnej situácie. Zistenia, ku ktorým prichádza, sú závažné, či už sa týkajú malej konkrétnosti viacerých opatrení alebo toho, že sa v nich objavilo „odpisovanie“ z materiálov iných krajín, resp. z formulácií EÚ.

Analýzu vybraných zákonov prijatých v čase krízy podáva Debrecéniová, ktorá skúma konkrétne legislatívne opatrenia (z obdobia od júla 2006 do júla 2010), týkajúce sa rodičovského príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa, príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku, pričom konštatuje, že analyzované zákony nezaručili odstránenie negatívnych dopadov krízy na ženy, najmä v prípadoch, kde sa kumulujú viaceré marginalizácie. Zaujímavé je porovnanie vládnych a opozičných diskurzov o kríze, ktoré prináša štúdia Maďarovej. Z porovnania vyplýva, že spomínané diskurzy sa tvorili vo vzájomnej interakcii, sprevádzalo ich vzájomné preberanie prvkov a výrazov, a hoci v niektorých aspektoch mali opačné smerovanie, boli aj prípady, že opozičný diskurz sa nechával inšpirovať vládnym. Autorka ilustruje tieto procesy tvorby diskurzov na príkladoch debát o „sociálnosti“, „sociálnom“ a „zodpovednosti“.

Akokoľvek neradostne vyznievajú závery skúmaní obsiahnutých v zbor níku, autorky štúdií sa zhodujú v nádeji, že kríza by mohla predstavovať istú výzvu k vážnemu a zodpovednému prístupu k rodovej problematike, a aj impulz pre rozvíjanie podmienok na presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami nielen formálnymi opatreniami, ale aj ich dôslednou realizáciou v praxi. K tomu by bolo potrebné vypracovať zodpovedajúce politické stratégie a pripraviť aktivity, ktoré môžu prispieť k redukcii pretrvávajúcich rodových nerovností.