Vyhľadávanie
Ľudovít Didi (1931 – 2013) nám ponúka rómsky príbeh o jednom šikovnom Cigánovi, ktorého dobehlo svedomie... Dej je v úvodnej časti datovaný na koniec druhej svetovej vojny, keď náš hlavný hrdina putuje so svojou ženou a synom cez Poľsko na slovenské územie. Cestou vždy nájdu spôsob, akým získajú nejaké jedlo. Príchodom na Slovensko sa putovanie nekončí. Róm Tardek hľadá ideálne miesto na usadenie sa a možnosť, ako by sa postaral o svoju rodinu. Využíva každú príležitosť, ktorá by mu priniesla peniaze alebo jedlo. A tak neváha vytiahnuť husle a zahrať na ne, keď vidí svadobný sprievod, privyrába si večerným hraním v krčme a lákaním majetnejších do hostinca. Lenže po zmene režimu sa musí zmeniť aj Tardek. Jeho povinnosti okolo finančného zaistenia rodiny ho dovedú k spolupráci s komunistami a neskôr aj na vyššie miesta, avšak nie poctivým spôsobom.
Román je zaujímavý najmä psychokresbou hlavnej postavy. Tardek spočiatku využíva to, že je Róm a pozná náturu Rómov, ale svojím umom a húževnatosťou dokáže prejsť cez rozum hocikomu. Týmto sa pozornosť neobracia len na jeho pôvod, do popredia sa dostáva obyčajná ľudská chamtivosť. Ani vražda a krádež krčmára ho nezastavia pred jeho cieľom, dokonca sa neobáva výčitiek dedinčanov, ktorí tušia, kto je vrah. Ako sa však hovorí, všetko má svoju príčinu i následok. Tardekovi sa nepoctivé konania vrátia, čo ho donúti zamyslieť sa nad sebou. Tak sa román nesústreďuje len na kritiku skutkov jedného Róma, ale má všeobecnejšiu platnosť.
Zaujímavé sú v románe aj digresie, ktoré dotvárajú kolorit doby a spoločnosti. Autor sa zameriava na Rómov i na Slovákov. Neobyčajné životné epizódky jednotlivých postavičiek charakterizujú ich povahu. Celkovo to pôsobí ako podobenstvo: napríklad príbeh o Aničke, ktorá bola ľahostajná voči nápadníkom, a tí sa pre ňu navzájom zabili, nuž a po smrti bohatého manžela si rýchlo našla bohatšieho. Tieto epizódky poukazujú na ľudské pudy, egoizmus a chamtivosť. Na druhej strane, po každom čine prichádza akoby boží trest.
Ľudovít Didi napísal na sklonku svojho života román s veľkou múdrosťou. Prostredníctvom jednoduchej ľudskej potreby mať sa dobre („kto nekradne, okráda svoju rodinu“) neguje každý politický režim od konca druhej svetovej vojny. No všetky zlé činy (nielen) hlavnej postavy boli potrestané, odmenený bol „len skutok (ktorý) pomáha, lieči a poskytuje nádej“.
