Rozbité šťastie - Táňa Keleová-Vasilková - Ženský zákon

Vasilková

Ženský zákon

Táňa Keleová-Vasilková: Rozbité šťastie, Bratislava, Ikar 2008

Odborníci vnímajú ženské romány na tvári literatúry zväčša ako špinku v jej inak cnostnom oku. Na druhej strane často proklamujú, že literatúra sa už nečlení na vyššiu a nižšiu, no práve pri tomto komerčnom žánri nevedia odolať hodnotovej vertikále a na takýchto románoch si kriticky zgustnú. Čosi pravdy na tom je, čosi je aj na tej biblickej špinke v oku druhého a brvne vo vlastnom. Ale nebuďme takí naštartovaní, stačí prijať reč čísel, lebo aj to je reč, a podľa nej je T. Keleová-Vasilková najúspešnejšou slovenskou spisovateľkou. Keby sme si vybrali reč iných kritérií, bolo by to, samozrejme, iné, ale toto „keby“ odkladáme na inokedy. Autorka svoj žáner jednoducho znovu zvládla.

Román zachytáva životnú krízu súčasníčky – hlavnej hrdinky Terky Horvátovej. Idyla fungujúcej rodiny trvá po koniec prvej kapitoly: Terka žije v domácnosti, užíva si spokojný život, ktorý jej dovoľuje viesť príjem manžela Andreja z cestovnej kancelárie Sen. Andrej si do manželstva priniesol syna Adama a spoločne majú dcérku Emilku. Rozprávanie ďalších kapitol usmerňujú dôsledky Andrejovho daňového podvodu a jeho následného väzenia. Z chvíle na chvíľu musí Terka úplne zmeniť pohodlný životný štýl a prekonávať nastolené prekážky, i samú seba. A že je to štedrý zdroj fabulovania, svedčí rozsah románu: 425 strán! Jeho hrúbka už navonok čitateľkám sľubuje bezpečie dlhotrvajúceho knižného azylu, chvíle oddychu a emotívneho vyžitia. Nie je núdza ani, ako to už vyplýva z titulu, o dramatické situácie, a najmä v poslednej kapitole, keď prichádza k viacerým rozuzleniam: zvlášť verne je spracovaný vzťah Terky a jej nevlastného syna Adama, ktorý podľahne drogám... Predtým zas dynamizujú príbeh peripetie: prevzatie Andrejovej firmy, právnička Elena a jej vzťah k Andrejovi alebo „muž v čiernom roláku“ Erik a jeho pokušiteľská blízkosť k Terke atď. Autorka, ako vždy, vyzbrojí hlavnú hrdinku niekoľkými kamarátkami, svoje miesto tu majú aj svokrovci a mama – každý nakoniec prispeje, aby sa situácie nekomplikovali, ale riešili. Aj sa to podarí, no záver vonkoncom nie je z tých šťastných, skôr je o zmierení s realitou, ale aj o odvážnej samostatnosti.

Plošne dominujú textu dialógy, z psychologického hľadiska sú teda postavy extrovertné, lebo takmer všetko o sebe povedia. A povedia toho neúrekom. Skutočne snímam pomyseľný klobúk pred autorkou: o čom sú schopné rozprávať hrdinky, je neuveriteľné. Žiadny mužský spisovateľský náprotivok by to nedokázal napísať takto, aj keby si denne naťahoval čipkované kombiné. Ženy sú, raz darmo, komunikačné stvory, potrebujú rozhovor, potrebujú rozprávať a vnímať rozhovor. Ide o ich, ženský zákon, a, chlapi moji, niet toho, kto by ho zrušil. A prečo aj, že ide o zákon vládnuci, dokazuje v úvode spomenutá reč čísel!

Radoslav Matejov