Recenzia
25.01.2007

Rozdané zostáva. Rozhovory s osobnosťami, ktoré zblížil Turiec - Zuzana Bukovská - Stretnutie so Zuzanou Bukovskou

Stretnutie so Zuzanou Bukovskou

Stretnutie so Zuzanou Bukovskou

V kníhkupectve Panta rhei v bratislavskom Auparku predstavila (17. januára) Zuzana Bukovská svoju knihu Rozdané zostáva. Rozhovory s osobnosťami, ktoré zblížil Turiec

(Martin, Neografia 2006). Zoradila do nej rozhovory, ktoré vznikli počas jej desaťročného pôsobenia v regionálnej tlači. Napriek tomu, že autorka v rozhovoroch vždy rešpektovala regionálne hľadisko, ich výpovedná hodnota presahuje hranice Turca a časovú aktuálnosť ich vzniku. Ako na prezentácii vyzradil autorkin syn Igor Bukovský (autor populárnej publikácie Návod na prežitie pre muža), kniha rozhovorov sa rodila dosť ťažko, hoci to bol mamin dávny sen. A tak ju ku splneniu sna nútili všetci rodinní príslušníci, neraz aj razantnejšími telefonátmi. Napokon v spolupráci s manželom, ktorý zabezpečil obrazovú časť, a s Vlastou Kunovskou, jazykovou redaktorkou, sa jej podarilo splniť si vlastný sen. Na prezentácii si na rodný Turiec zaspomínali Magdaléna Blahušiaková, Vladimír Štefko, dcéra Ruda Brtáňa a naturalizovaná Turčianka Elena Petrovická.

Výpovede ľudí o rodine, o súkromí, o prostredí, o najbližšom i širšom okruhu ľudí, ktorí ich ovplyvnili či formovali sú aj po rokoch zaujímavé. Ba viac ako zaujímavé – nielenže upozornia, i dodatočne, na významné osobnosti, ktoré v Turci žili alebo majú k nemu iný, inak sprostredkovaný vzťah, ale upriamia našu pozornosť i na to, cez aké myšlienky, cez aké posolstvá títo ľudia ďalej žijú, prečo sú z nich stále osobnosti (i keď niektorí z nich sa už neobjavujú na obrazovke života). Je to práve úprimnosťou a vecnosťou, ktorú sa z nich autorke podarilo dostať, jednotlivé konkrétne osudy a ich postoje k životu svoju dobu presahujú.

A hoci mňa ako rodenú Turčianku najviac upútali rozprávania s filiáciami k Blatnici, mojej rodnej obci (manželia Petrovickí, V. Machaj, R. Brtáň), a nemusia to byť len literáti či hudobníci (D. Buranovský) alebo slávne operné speváčky (M. Blahušiaková, Ľ. Baricová), rovnako zaujímavé sú i výpovede neliterátov, huslistu M. Končeka, Necpalčana, či zeleninára Ďž. Angelova, Príbovčana, pôvodom Bulhara. Rozprávanie posledných dvoch si môžeme prečítať ako dobrú chlapskú prózu, je to doslova príbeh ich pohnutého, pracovitého života. O práci hovoria vlastne všetci. Z literátov spomeňme ešte M. Rúfusa, L. Balleka, J. Vanoviča, A. Maťovčíka, J. Vanoviča, V. Štefku či V. Šikulu... Je až neuveriteľné, koľkým ľuďom z rozličných oblastí sa podarilo s pani Bukovskou stretnúť (J. Švejcar, J. Trokan, J. Antal a mnohí iní). Mali to šťastie. Veru nie naopak, pretože toľko úcty k dielu, akú autorka do vzťahov vkladala, málokedy nájdeme takto pokope. Pekný epilóg ku knižke tvorí blok venovaný evanjelickému kňazovi J. B. Hroboňovi, pokračovateľovi kňazskej tradície vo svojej rodine (už v piatej generácii kňazov; a v tejto tradícii pokračujú aj jeho synovia). Lebo isté postoje k životu sa dajú prejemniť len z generácie na generáciu – a Bukovskej knižka prispieva aj k tomu vedomiu pestovania hodnôt.

Konečne sa dostalo do jednej publikácie množstvo osobností, ktoré sú naozaj osobnosti a nepreslávili sa ničím iným iba svojou húževnatosťou. Máme v rukách knižnú publikáciu reprezentačnú nielen z polygrafickej stránky, ale aj publicistiku, ktorá pristupuje k faktom s úctou a vážnosťou, nie s túžbou po senzáciách. Kultúrnu publicistiku v pravom slova zmysle.

Anna Blahová