Vyhľadávanie
Majstrovstvo tragiky
Leopold Lahola: Rozhovor s nepriateľom, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008
Prozaik, dramatik, scenárista, režisér a prekladateľ Leopold Lahola (1918-1968), vlastným menom Leopold Arje Friedman sa narodil v Prešove. Smutnou skutočnosťou zostáva, že na jeho rodnom dome chýba pamätná tabula a žiadna ulica v Prešove nenesie jeho meno. Jeho tvorbu pozná pomerne málo čitateľov. Židovský pôvod mu v čase druhej svetovej vojny neodvratne poznačil osud koncentračným táborom v Novákoch. Zlom v jeho živote nastáva v roku 1949, kedy uverejňuje drámu Atentát (inšpirácia atentátom na Heydricha), opúšťa svoju vlasť a odchádza do Izraela.
Lahola napísal jedinú knihu poviedok Posledná vec (1968). Slovenský spisovateľ pripravil comeback týchto poviedok s názvom Rozhovor s nepriateľom (2008). Ide o súbor dvanástich textov, ktoré motivicky nadväzujú na autorove tragické zážitky. V poviedkach dominuje idea ľudskosti jednotlivcov i neľudskosti doby, fyzického, no najmä psychického teroru, absurdity a nepochopenia zo strany Nemcov voči Židom. Lahola, na rozdiel od iných spisovateľov, ktorí sa vo svojich dielach dotkli vojnovej problematiky, nezobrazuje vojnu ako boj dvoch znepriatelených strán. Neopisuje krvavé bojiská a zbesilé vraždenie. Svoj pohľad obracia na jednotlivca, na psychiku a správanie vo vyhrotených situáciách. Inak to nie je ani v prípade väzňa v pracovnom tábore Brunnera (poviedka Dvadsaťpäť palíc), z ktorého sa stane veliteľ štvrtého objektu. Morálne čistý človek razom musí vybrať 180 ľudí určených do koncentračných táborov. Po dlhom váhaní pošle na smrť, kvôli rešpektu zo strany väzňov, vlastného otca.
Štýl autora dotvára napätú a ťaživú atmosféru. Nezmyselná smrť, nezmyselné bytie, tiché zúfalstvo, absencia morálky, človek ako surovina. To sú nepostrádateľné súčasti existencionalisticky ladených poviedok Leopolda Laholu.
Poviedka s rovnomennej zbierky sa stala námetom pre film režiséra Patrika Lančariča. V príbehu putovania nemeckého vojaka a zajatého partizána po zasneženej krajine dominujú dialógy založené na filozofických otázkach o základných ľudských hodnotách. Spracovať približne štyridsať stranovú poviedku s oslabenou dejovou líniou do 120 minútového filmu si žiada poriadnu dávku invencie. Režisér sa však o to pokúsil. Film získal špeciálnu cenu divákov na 6. ročníku festivalu Stretnutie slovenského a stredoeurópskeho filmu vo francúzskom meste Cran-Gevrier. Myslím si však, že Laholove poviedky ocení skôr čitateľ, ako divák. No možno práve vďaka tomuto filmu čitatelia odkryli a priblížili si tragický, no zároveň zamyslenia sa hodný svet spisovateľa Leopolda Laholu.
Jana Kopčová
