Vyhľadávanie
Keď sa profesor patofyziológie rozpráva s profesorom psychiatrie
Ivan Hulín – Ivan Žucha
Rozhovory
Bratislava, FABER 2005
Od detstva mám rád rozhovory. Napĺňajú ma pocitom blízkosti, ľudskej múdrosti a akéhosi pokoja tých, ktorí sú nad vecou. Zároveň sú zdrojom nepokoja – nového bádania, hľadania postojov, formovania názoru. Stáva sa mi, že keď sa ma niekto po takom dobrom niekoľkohodinovom rozhovore spýta, o čom som sa rozprával, odpoviem mu: „Neviem...“ Toto sú moje atribúty dobrého rozhovoru a knižka, o ktorej tu píšem, ich spĺňa. Ide totiž o knihu rozhovorov dvoch profesorov Lekárskej fakulty – profesora patofyziológie Ivana Hulína a profesora psychiatrie Ivana Žuchu. A o čom je spomínaná knižka? „Neviem...“
Dúfam, že sa mi teraz nepodarilo odradiť potenciálneho čitateľa. To „neviem“ totiž nemá negatívny význam, skôr naopak. Rozhovory sú naozaj rozhovormi. Knižka vznikla (ako autori v doslove a v dodatku k doslovu vysvetľujú) ako písané dialógy. Práve preto ide o rozhovory, a nie o voľné rozprávanie. Autori majú väčšiu voľnosť pri odpovediach alebo zaujatí stanoviska. Ak sa začítate do tejto útlej knižky (útlej rozsahom, ale nie obsahom), zistíte, že aj keď otázky kladie profesor Hulín a odpovedá profesor Žucha, nie je jasné, kto odpovedá a kto sa pýta. Otázky profesora Hulína sú spravidla stanoviskami k nejakému problému a nemajú povahu otázky. Profesor Žucha zasa niektoré „podnety“ ponecháva nedopovedané a čitateľ má tak priestor na vlastné úvahy, domýšľania či polemiky.
O čom sa môže rozprávať profesor patofyziológie s profesorom psychiatrie? Už len táto otázka núti knižku si aspoň prelistovať. A tí, čo sa boja zbytočného rozumkovania alebo nebodaj ťažkých vedeckých dišpút, sa môžu sami presvedčiť, že kniha Rozhovory je aj o obyčajných veciach a všedných situáciách. Nemôžem však zaprieť, že v knihe nájdete aj rozbory a uvažovania o veciach, ktoré si zrejme vyžadujú väčšiu „intelektuálnu“ prípravu. Rozhovory dvoch rovesníkov a učiteľov LFUK v Bratislave sú o sebe, o ľuďoch, o pacientoch, o rozumnosti a nerozumnosti, o minulosti a prítomnosti, taktiež o myšlienkovom experimente alebo aj o Dostojevskom, o paradoxoch a o mnohom inom.
Knižku nemusíte čítať súvislo, od začiatku do konca, môžete sa k nej postupne vracať. Nemusíte súhlasiť s aktérmi rozhovorov, môžete si vytvoriť svoj vlastný postoj, môžete polemizovať. Prečo som rád, že som mohol siahnuť po Rozhovoroch profesorov I. Hulína a I Žuchu? Odpoveď mi poskytol sám autor, prof. Hulín: „Myslím si, že sme už natoľko ¸preinformovaní´, že nám chýba pokojné zamyslenie sa o nepokojných skutočnostiach.“
Pavol Michalka
