Vyhľadávanie
František Mikloško: Rozhovory o dobe
a ľuďoch / Ján Štrasser / Vydavateľstvo
Slovart 2016
K nižné rozhovory sú trendovou záležitosťou. A riskantnou
zároveň. Nestačí iba dobrý respondent,
ani výborný pýtajúcisa – zaujímavý životný príbeh sa môže
zrazu na desiatkachstrán rozdrobiť na
neznesiteľnú nudua obyčajnosť. V knižnom rozhovore Jána Štrassera s Františkom
Mikloškom sú všetky ingrediencie namiešané
v správnom pomere.
Básnik, publicista a prekladateľ Štrasser v „pý-
taní sa“ nie je žiadnym nováčikom. Stihol knižne
vyspovedať legendy z divadelného, literárneho
i hudobného sveta (Milan Lasica, Marián Labuda,
Kamil Peteraj, Peter Lipa, Tomáš Janovic, Alta
Vášová a ďalšie osobnosti).
Napriek dobrej povesti a skúsenostiam neza-
nedbáva prípravu. Z rozhovoru s Mikloškom je
zrejmé, že snoril v dostupnej literatúre, v spo-
mienkach iných ľudí, v archívoch i vo všetkých
možných mediálnych zmienkach a až potom svojho
respondenta navštívil v jeho malom bratislavskom
byte (áno, v tom, v ktorom Mikloško nikdy nemal
televízor) a s diktafónom načúval jeho rozprávaniu.
František Mikloško je vďačný účastník kniž-
ného rozhovoru. Je zvyknutý rozprávať nie iba
ako skúsený politik, ale aj literát so zmyslom pre
písané slovo. Sám je autorom viacerých kníh –
osobných spomienok, kníh zaoberajúcich sa
históriou o osude katolíckej cirkvi na Slovensku
a ponovembrovej ére. Okrem toho je spoluauto-
rom angažovaných titulov smerujúcich k väčšej
pravdivosti slovenskej katolíckej cirkvi. Disponuje
mnohovrstevným príbehom katolíckeho disidenta,
aktivistu a politika v najrozličnejších pozíciách od
predsedu parlamentu, cez radového poslanca, až
po jedného z kandidátov v priamej voľbe sloven-
ského prezidenta. Bol a je účastníkom protichod-
ných vrstiev slovenskej histórie a spoločenského
diania. V jeho príbehu sa prelína tvrdá i mäkšia
totalita s ponovembrovou čerstvou demokraciou
slovenskej obrody. Často bol v záujme vlastnej
integrity a pravdivosti nútený ísť do konfl iktu
(otvoreného alebo skrytého) s komunistickou
mocou, mečiarovským režimom alebo so skom-
promitovanou časťou cirkevnej hierarchie.
No nie všetko je také vážne. Ide predsa o člove-
ka, ktorý si v politike udržiaval svojím zmyslom
pre humor obľubu a rešpekt nezávisle od toho,
či šlo o kolegov z hnutia či súperov v politickom
boji. Mikloškovská láskavosť sa prejavuje predo-
všetkým v úvode, keď rozvíja spomienky chlapca
z nitrianskej Kalvárie, nádejného hokejistu a ná-
sledne ešte nádejnejšieho matematika. V týchto
pasážach sa Štrasser veľmi usilovať nemusel.
Stačilo len pár slovami naznačiť základné uda-
losti z detstva a Mikloško sa s pochopiteľnou (ale
nie prehnanou) mierou nostalgie rozrozprával.
Začiatky jeho aktivít v prostredí tajnej cirkvi
neboli výlučne výsledkom mladíckeho idealizmu
spojeného s vážnym akceptovaním viery a jej
etických konzekvencií. Vyštudovaný matematik
vnášal do disidentskej angažovanosti užitočný
prvok racionality. Život je málokedy logický
a symetrický. Tí však, ktorí nechcú zostať v po-
hodlnom závetrí, musia vedieť čítať súvislosti,
nachádzať kontext a pružne vybrať správnu re-
akciu. Schopnosť odvážnej reakcie ukázal Mik-
loško aj vo chvíli, keď opustil prácu v Slovenskej
akadémii vied a rozhodol sa pridať ku kuričom.
V štyridsiatke by mal predsa muž zásadne zme-
niť spôsob života – napríklad ten, kto vysedával
v kancelárii, nech sa dá na manuálnu prácu.
V Mikloškovom rozprávaní o tajnej cirkvi sa
postupne na scénu dostávajú mnohí ďalší. Dáva
im dostatok priestoru. Rešpektuje ich autoritu
a pozície. Čitateľovi umožňuje chápať ich vzájom-
né vzťahy a rozdielne prístupy. Nejde o žiadne
zvláštne novinky (alebo prekvapenia a doteraz
neznáme pikošky) z dejín. V Mikloškovom podaní
sú však tieto dejiny šťavnaté. Dostávajú plno-
hodnotnú ľudskú podobu. Namiesto encyklope-
dických informácií dáva prednosť živým (hoci
dnes poväčšine mŕtvym) ľuďom a ich osudom.
Podobným štýlom Mikloško rozpráva aj príbeh
novembrovej Nežnej revolúcie. Neostýcha sa vy-
javiť všetky emócie, ktoré má doteraz s týmto
obdobím v sebe zakódované. A znovu sa na scénu
dostávajú iní. Už nie katolícki tajní biskupi a vy-
davatelia samizdatu, ale začínajúci politici vo
svetroch a budajkách (a samotný Budaj). A ešte
jeden talentovaný rečník, podnikový právnik
z Nemšovej. Zjavil sa ako politický talent, aby
potom v ďalších rokoch viazal na seba energiu
tých, ktorí chceli demokraciu obyčajne štandard-
nú, nie v prevedení karpatskej divočiny.
V závere rozhovor najviac refl ektuje súčasný
svet. Aj autor otázok výraznejšie prejavuje svoje
pocity z prítomnosti. Už to nie je obyčajná výme-
na otázok a odpovedí, ale spoločné (a pokojné)
uvažovanie. Tu Mikloško ukazuje svoju múdrosť,
ale aj isté limity, ktoré nevie prekročiť. Túži po
otvorenejšej cirkvi, v ktorej sa nikto nebude cítiť
cudzí, ale stále chce byť jej oddaným a lojálnym
obrancom. Sympatizuje s odvážnymi, ale v koneč-
nom dôsledku sa bojí klásť tie najriskantnejšie
otázky a zostáva ukotvený vo svojej osobnej i väč-
šej slovenskej tradícii. Nie je profesionálny rebel.
Napriek tomu každý, kto by ho chcel automaticky
zaradiť do niektorého z ideologických táborov, by
bol voči nemu nespravodlivý.
Táto kniha je, našťastie, ďalším dôkazom ume-
nia rozhovoru.
