Recenzia
Michal Schuster
21.05.2013

Rozhovory s Jánom Štrasserom: Stano „Alf“ Dančiak - A ty prečo neplačeš?

A ty prečo neplačeš?
Stano „Alf“ Dančiak. Rozhovory s Jánom Štrasserom
Bratislava, Marenčin PT 2011

Knižný rozhovor Jána Štrassera s hercom Stanom Dančiakom má sedem častí. Prvá z nich s názvom Stano Dančiak, a ty prečo neplačeš? sa odvoláva na otázku, ktorú pôvodne položila istá súdružka učiteľka štvrtákovi Stankovi v dobe, keď zomrel Stalin. Malý Dančiak odpovedal: „Prečo by som plakal, veď to nebola moja rodina. Odhliadnuc od tohto prvoplánového kontextu rovnako dobre by sa mohol niesť celý knižný rozhovor aj pod týmto titulom, pretože známy a populárny slovenský herec v knihe nenápadne vysvetľuje svoju životnú filozofiu, že nikdy nie je tak zle, aby sme sa museli poddávať smútku, veď ešte môže byť horšie...Ťažko už pomaly spočítať, koľká Štrasserova kniha rozhovorov to vlastne je. Treba priznať, že zo svojej profesionálnej latky nepoľavuje a je zreteľné, že si za svojich knižných partnerov vyberá osobnosti rovnakého alebo podobného politického zmýšľania, ako má sám. Našťastie do tejto knihy rozhovorov tej politiky veľa nenaforsíroval, aj keď je pochopiteľné, že Dančiakov život (narodený roku 1942) zákonite politika ovplyvňovala. Napokon, Dančiak nie je žiadny vyškolený a masťami mazaný politik, ale profesionálny herec, ktorý vynikol a stále vyniká najmä v komediálnom žánri a dabingu. Tým nie je povedané, že nezahviezdil aj v niektorých drámach, najmä divadelných. Stano Dančiak sa pre celé generácie stal jednoducho nezabudnuteľným, bez ohľadu na to, koľko toho ešte odohrá – napriek svojmu hendikepu.V takejto konštelácii je kniha príjemným čítaním, ktoré poteší každého priaznivca Stana Dančiaka. Hoci hovorí aj o ťažších obdobiach hercovej kariéry, nezaburáca tragickými podtónmi, lebo so žartom, a nezriedka na vlastný účet, to ide ľahšie. Napriek tomu, nejde o lacnotu. Dančiak vraví, že v hľadisku je ťažšie diváka rozveseliť ako rozplakať, z tohto uhla pohľadu je komik, možno aj klaun, keďže klauna považuje za vyššie štádium komika, no určite nie zabávač na spôsob dnešných „celebritných“: „Mňa lacný humor nikdy nezaujímal,“ vraví herec. Jediné, čo v knihe trochu zaškrípe, sú nekvalitne graficky zalomené citácie z článkov či zo staršej Štrasserovej knihy rozhovorov s Mariánom Labudom, ktoré mätú, inak sa až do finále číta hladko, hladučko, v dobrej nálade, až „alfovsky“. Tu ešte táto recenzia musí pokračovať, lebo nemožno nespomenúť Dančiakovo kongeniálne nadabovanie mimozemšťana Alfa, ktorým vošiel naozaj do všetkých slovenských rodín na desiatky milovaných hodín. Až tak, že jeho hlas sa stal nerozlučne spojený so sympatickým vyrývačným mimozemšťanom a sám majster hereckého kumštu stotožňovanie jednoducho s úsmevom prijal. „Čo už, taký je život... Tu, na planéte, ktorú vy všetci tak nezmyselne nazývate Zem,“ povedal by Alf. „Namiesto aby ste ju pomenovali jednoducho A4MUPP78TTI podľa vzdialenosti od stredu Mliečnej dráhy a súradníc... Je fajn, že na tej našej A4MUPP78TTI sú aj originálne nefalšované súradnice Stana Dančiaka.