Vyhľadávanie
Andrej Červeňák – Miloš Ferko – Dalimír Hajko – Ján Tužinský
Rozjímanie o Veľkom inkvizítorovi
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Poéma o veľkom inkvizítorovi, ktorú rozpráva Ivan svojmu bratovi Aľjošovi v Dostojevského románe Bratia Karamazovovci, je jednou z najznámejších pasáží svetovej literatúry. V dobe inkvizície Ježiš Kristus prichádza na Zem, konkrétne do španielskej Sevilly, a učiní niekoľko zázrakov. Ľudia ho spoznajú, ale vodcovia inkvizície ho zatknú a chcú ho na druhý deň upáliť. Vo väzení ho navštívi veľký inkvizítor a povie mu, že cirkev ho už nepotrebuje. V rozhovore, alebo skôr v monológu, lebo Ježiš celý čas mlčí, veľký inkvizítor vysvetľuje, prečo by jeho návrat bránil v misii cirkvi, ktorú začala v jeho mene. Myšlienky o ľudskej povahe a slobode, ktoré v ňom zaznievajú, ako aj celková nejednoznačnosť celej poémy, stále podnecovali generácie čitateľov k interpretácii a k vlastnému premýšľaniu o nastolených témach. Nie je to ináč ani na začiatku 21. storočia. Andrej Červeňák, popredný slovenský znalec Dostojevského diela, pripravil zaujímavú publikáciu, ktorá obsahuje podnetné úvahy niekoľkých slovenských intelektuálov nad týmto významným textom. Neveľká knižka (má sotva 130 strán) prináša okrem textu O veľkom inkvizítorovi (prevzatý z prekladu Jána Ferenčíka) eseje Andreja Červeňáka, Miloša Ferka, Dalimíra Hajku a Jána Tužinského, ako aj prepis besedy, na ktorej sa zúčastnili Roman Michelko, Andrej Červenák, Ján Tužinský, Martin Homza a Marián Gazdík. Samozrejme, dnes už nikto neočakáva, že by nejaká knižka mala podať jednoznačnú interpretáciu alebo návod, ako chápať legendu o veľkom inkvizítorovi. Zostavovateľ publikácie ju preto právom nazval Rozjímaním o Veľkom inkvizítorovi. Toto hĺbanie či meditácia nad Dostojevského textom prináša jeho nové významy a aktualizuje jeho posolstvo pre našu generáciu aj v súvislosti s dianím v ostatných desaťročiach na Slovensku a vo svete. Iste, s niektorými tvrdeniami a zovšeobecneniami nemusí každý súhlasiť. Sú však výborným impulzom na vlastné premýšľanie.
Róbert Gáfrik
