Nie nadarmo sa traduje, že na počiatku bol príbeh. Je starší než umenie, veda ba i spoločnosť. Vyviera z ľudstva pre ľudstvo, z pomyselného miesta, kde sú ľudia navzájom prepojení v čase a priestore. Duch príbehu pochádza zo zdroja dlhého reťazca ľudí, ktorých ústami sa tieto príbehy nesú priamo do stredu nielen detských duší. Privádzajú vnútorný život do pohybu a otvárajú brány do krajiny, v ktorej je všetko možné, tak, ako napokon aj v tomto svete. Príbehy a rozprávky predstavujú životné lekcie. Vysvetľujú základné ľudské archetypy, ktorým sa vďaka ponaučeniam môžu deti v živote vyvarovať. Niet divu, že v dnešnom pretechnizovanom svete sa objavuje u mladších ľahostajnosť voči knihám. Aj to je dôvod, prečo je práve školský rok 2016/2017 vyhlásený za Rok čitateľskej gramotnosti. Jeho cieľom je podnietiť v deťoch záujem vyhľadávať knihy, čítať a porozumieť ich posolstvám. Dnes je dôležitejšie viac, než kedykoľvek predtým, zažať pochodeň za oživenie príbehov.
Takúto pochodeň sa rozhodol zapáliť aj mladý americký autor Chris Colfer, ktorý napísal knihu, vďaka ktorej predstavuje mladým čitateľom pútavým spôsobom väčšinu týchto rozprávok. Hneď v prvej kapitole sa prostredníctvom jednej z postáv vyznáva čitateľovi: „Týmto nadčasovým príbehom už dnešná spoločnosť nepripisuje význam. Ich úžasné posolstvo nahradili bezduchou zábavou, akú ponúka televízia alebo počítačové hry. Rodičia sa len prizerajú, ako ich deti ovplyvňujú nevkusné animované filmy a surovosti na obrazovke. Deti sa stretnú s rozprávkami len prostredníctvom nepodarených verzií z dielne filmových spoločností. Takzvaným adaptáciám chýba mravné ponaučenie a nahradili ho spievajúce a tancujúce lesné zvieratká.“ Prvý diel série Krajina príbehov pod názvom Čarovné zaklínadlo sa hneď po vydaní umiestnil na prvom mieste v rebríčku New York Times bestsellers, čím kniha znovuotvorila záujem o svet tradičných rozprávok.
Trinásťročné dvojičky Alex a Conner po strate otca strácajú svetlo a radosť, ktoré kedysi mali. Napriek snahám okolia sa len ťažko vedia odosobniť od rodinnej tragédie, a tak im prichádza na pomoc stará mama, ktorá jediná vie, ako skutočne deťom pomôcť. So všetkou tajomnosťou, akú vedia skrývať len staré mamy, podaruje deťom knihu rozprávok s názvom Krajina príbehov, z ktorej im čítavala, keď boli malí. Keď však Alex zistí, že kniha vydáva zvuky, vyžaruje svetlo a strácajú sa v nej predmety, len ťažko odoláva detskej zvedavosti a vpadne spolu s Connerom do skutočného dobrodružstva. Vo fiktívnom svete, v ktorom sa deti ocitajú, hneď badať, že niečo nesedí. Naokolo prechádzajú zvláštne bytosti, kvety a stromy sú malebnejšie, než v tej najkrajšej predstave. Nachádzajú sa vo svete svetov – tam, kde je všetko možné. V krajine príbehov.
To, ako taká krajina vyzerá, približuje ilustrovaná mapa, v ktorej možno existuje kontinent ohraničený pohoriami, v lesoch sa vynárajú hrady, paláce a dediny. V každej oblasti vládne iná kráľovná. Čas však pokročil, a tak už Popoluška, ktorá je medzičasom kráľovnou Statočného kráľovstva, čaká so Statočným princom dieťa, Snehulienka na tróne nahradila Zlú kráľovnú, a kráľovná Rapunzel si nechala namiesto vlasov „narásť“ v strede veže schodisko.
Alexovi a Connerovi sa najprv zvláštny svet páči, komu by aj nie. No keď začnú o vlások unikať nebezpečnej strige z perníkovej chalúpky, krvilačným vlkom či trolom, chcú sa stoj čo stoj vrátiť do sveta, kde nie sú zvieratá, čo hovoria ľudskou rečou, ľudožravé čarodejnice, zmutované vlky či troly. Našťastie stretajú žabieho muža Kvaka, ktorý im povie o čarovnom zaklínadle. Vďaka nemu by sa mohli dostať naspäť do reálneho sveta, kde ich už bude dozaista očakávať ustráchaná mama. Samozrejme, ako v každom príbehu, ani Čarovné zaklínadlo nestačí len tak jednoducho povedať. Na splnenie je potrebné spojenie viacerých predmetov roztrúsených po celej krajine.
Po zvláštnych predmetoch však nepátrajú len deti. Zlá kráľovná – Snehulienkina macocha – práve utiekla z väzenia a dozvedá sa pomocou Zrkadla pravdy o Čarovnom zaklínadle. Na hon na predmety zasiela dcéru Lovca, ktorý kedysi nedokázal zabiť samotnú Snehulienku, a tak sa paralelne začína „boj“ o získanie predmetov. Čarovné zaklínadlo je totiž možné použiť len raz.
Jednoduchý príbeh je ojedinelý práve tým, že v ňom náhodne stretáme postavy a predmety z rôznych rozprávok na jednom mieste. Pomocou retrospektívy sa mnohé z nich prerozprávajú, vďaka čomu si čitateľ osvojí množstvo ešte nepoznaných príbehov. Colfer postavil do kontrastu dva naoko úplne odlišné svety. Postavy priemerných amerických detí, zvyknutých na „fastfood“, betón a elektroniku, sa tak musia pretĺkať hustými lesmi plnými nástrah o hlade a bez svetla žiaroviek. Konfrontujú sa so svetom fantázie, základnými mravnými ponaučeniami, prirodzenosťou a jednoduchosťou, z ktorých by mal koniec-koncov vyplývať aj život sám.
Veronika Jánošíková
