Vyhľadávanie
Opakovanie ako dôkaz o premýšľaní
Michal Černík: Rozprávky o kohútikovi a sliepočke
Bratislava, Buvik 2005
Preklad Mária Števková
Rozprávky o kohútikovi a sliepočke (v českom orig. 1996) môžu azda pôsobiť ako modifikácia Čapkových zľudovelých Rozprávok o psíčkovi a mačičke: a to nielen pre rovnaký český pôvod autorov a pre žánrový názov, ale aj pre imanentné vzťahové pnutie dvoch zvieracích hrdinov v ňom.
Pravdaže, je tu aj zásadný rozdiel: psíček a mačička nie sú rovnakého živočíšneho druhu tak ako kohútik a sliepočka, ergo to biologické v pokračovacom zmysle je v Černíkových rozprávkach aj zavŕšené: V poslednej rozprávke (dovedna 13 textov) sa dvom opereným hrdinom naskutku vyliahnu kuriatka – mláďatká, privedú na dvor svoje dieťatká. Ak teda predbieham a už som na konci, budem osobná – mojej šesťročnej dcére sa práve tento príbeh najväčšmi páčil, no po celý čas (dva večery) bola pozornou poslucháčkou, chtivou po nových a nových stránkach knihy. Jej „vizuál“ je netypický – sýtožltá podtlač celej knihy, ilustrácie zvieracích hrdinov na každej strane animujú ich akcie, nekonkretizujú príliš životné prostredie, s výnimkou obydlia v stodole. (Ilustrácie Stanislav Duda, grafický dizajn Josef Týfa, typografia Svetozár Mydlo).
Z pohľadu dospelého je možný široký motivický rozbor – nielen literárny, estetický, ale aj výchovný a psychologický. Krajina detstva je však široká a prestupujú v nej všetky zložky tak nenápadne a zoširoka, že určenie hraníc je nemožné a vlastne zbytočné. Fantázia a fantazijnosť je v nej nespútaná, a dospelí si už môžu len privoňať k detským časom viery vo všetko možné i nemožné, napríklad k jednoduchému vynálezu rozprávok, že zvieratká môžu čo len rozprávať... O tom, ako si kohútik a sliepočka chceli postaviť domček, ako kohútik zložil pesničku, ako šli na kopec, ako prekabátili cudzieho kohúta, ako urobili dobrý skutok a napokon, ako sa im narodili kuriatka. A predsa mi nedá ešte čosi porovnať s Čapkom – jeho chlpáči žili na dvore v blízkosti ľudí, v kontakte s nimi priamo či nepriamo, u Černíka žijú zvieratká na dvore akosi ľudopustom. S človečím svetom ich spájajú ľudské vlastnosti, ako lenivosť, túžba ukázať sa lepším, a tiež úsilie o pokojné spolunažívanie. Je tu aj pokora pred obyčajným plynutím času a nevyhnutnosťou vykonať potrebné veci našej každodennosti, čo sú už dimenzie širšieho živého sveta.
Kniha má nenápadný podtitul Krátke rozprávky pre prvákov. Istotne má ambíciu byť zapamätateľnou na dlhé roky, ako kniha, ktorú dieťa ako prvú prelúskalo vlastným čitateľským úsilím. Nazdávam sa, že ak som predbehla tento zámer vydavateľov predčítaním knihy svojmu dieťaťu, siahne po nej ešte raz, a sama. Veď práve rozprávky sú tou lektúrou, ktorá sa číta opakovane. A čo na tom, že motívy sa v rozprávkach opakujú, veď opakovanie čítania tých istých príbehov je podľa psychológov dôkazom, že dieťaťu napísané prechádza hlavou...
Ľubica Suballyová
