Vyhľadávanie
Herec Igor Adamec, alias Kakaovník, napísal pre deti vtipné rozprávky. Názov knihy je stelesnením veselej predstavy rozprávača rozprávok v bielej čipkovanej blúzke, ktorá v deťoch evokuje maminu prítomnosť a bezpečie. Rozprávky sú zoradené do štyroch kategórií podľa veku, ale ako autor sám hovorí, „rozprávka poteší v každom veku“ a tieto určite pobavia aj rodičov. Rozprávky sprevádzajú veselé ilustrácie Hedvigy Gutierrez.
V rozprávkach pre tých najmenších vystupuje poštárka, ale aj jej manžel, ktorý jej trpezlivo a s láskou opravuje bicykel. V prvej rozprávke sú to deti, ktoré si kreslia na chodník dobrodružstvá Pajka, v ďalšej vystupuje kominár. Na konci rozprávok je kratučké a vtipné zhrnutie. A hoci rozprávky Igora Adamca do žánru rozprávky úplne nespadajú, lebo im chýba magická transformácia, sú rozprávkami v tom zmysle, že sa rozprávajú. Autorov rozprávačský štýl je atraktívny, veľmi prirodzený a súčasný.
V druhej časti sú rozprávky pre začínajúcich čitateľov. Hneď v prvej z nich sa pobavia nad policajtom Jojom, ktorý sa bojí vlastnej ženy, ak by nezjedol „aspoň šesť lyžíc“ (s. 34) špenátu. Rozprávka o doktorovi Pilulkovi je o jeho láske k trúbke a o tom, že treba chodiť slušne oblečený. Láska a e-mailovanie v dobe instagramovej je témou v rozprávky o ítečkárovi. Rozprávka o kvapkajúcom kohútiku, suchu aj inštalatérovi a nahnevanej mame má vtipné poučenie: „Inštalatér nie je vodník. Netreba ho zalievať!“ (s. 50)
Ďalšia časť je venovaná deťom, ktoré si už vedia rozprávky aj vymýšľať, ale upozorňuje na klamstvo a vymýšľanie nepravdy. Rozprávka o dirigentskej hokejke varuje pred žalovaním. Je však aj o tvorivosti a detskej hre. Kým v dirigentskej rozprávke hrá úlohu dirigentská palička, v Rozprávke kúzelníckej sa máva kúzelníckou paličkou. V kúzle zabráni chlebík s husacou masťou a cesnakom a „Linda je stále v debničke na kúsky. Namiesto jednej papuľnatej asistentky má teraz v skrinke jej trinásť dobre napaprčených častí.“ (s. 65) V Rozprávke redaktorskej je hlavnou postavou jazyková redaktorka pani Hôrková, bývalá profesorka slovenského jazyka a literatúry: „Každé ráno chodievala do svojej obľúbenej školy učiť svoje obľúbené deti. Zakaždým si obliekla svoj obľúbený svetlosivý kostýmček, vyleštila svoje obľúbené profesorské okuliare a začala klásť študentom svoje obľúbené otázky.“ (s. 69) Veľmi zábavná rozprávka ukazuje, že prílišná korektnosť zabíja tvorivosť aj umenie... „nie všetky rozprávky sa končia šťastne!“ (s. 72)
V poslednej časti sú rozprávky, ktoré si majú veľké deti (rodičia) čítať pre seba. V rozprávke o svokre a „akademickom zaťovi“ (s. 78) sa zať zatne, vymaľuje svokre kuchyňu a nad šporákom jej nechá ironický odkaz – obraz, svokrine jazyky: „Raz darmo, umelec je umelec a nezaprie svoj postoj ani pri takej jednoduchej činnosti, akou je bielenie steny. Aj keby fúriky z neba padali.“ (s. 78) Knižka pokračuje príbehom o Janke K., televíznej dramaturgičke, ktorá je veľmi roztržitá a zábudlivá. Namiesto práce behá po meste a nakupuje kostýmy, topánky, svetríky a pyžamy a zábavný program vymýšľa za ňu režisér Ďuri a scenárista Viktor: „Prešiel týždeň a Viktor priniesol Ďurimu veľmi sľubný scenár. Režisér Ďuri zas oslovil šikovných účinkujúcich a dal dohromady spoľahlivý výrobný štáb. Nikto z nich si nevšimol, že dramaturgička Jana K. nechodí do práce a že šéfredaktorka je stále zamknutá v kancelárii, aby ju nikto nevyrušoval.“ (s. 85) Viaceré rozprávky sa venujú umeleckým profesiám. Nie vždy sa čitatelia dozvedia, čo vlastne dramaturg alebo šéfredaktor skutočne robia, ale o fotografovi sa dozvieme, že dokáže urobiť „z úplne bežného dievčaťa veľkú krásavicu, alebo z úplne normálneho chlapca takého svalovca, že podobného nestretnete ani v posilňovni.“ (s. 87) Pre fotografa z rozprávky je najťažšie fotiť kozy a iné zvieratá.
V rozprávke MUDrLANT dedo – rocker odpovedá na večné otázky svojho štvorročného vnuka Jakubka. A hoci je dedo vyšportovaný, štýlový a opálený, s deťmi to veľmi nevie: „Dedo to opäť nevydržal a uštedril mi buchnát do chrbta. Malý sa odmlčal a potom odrazu vychrlil celú spŕšku otázok: Prečo sa chodníku hovorí chodník; prečo sa po šmykľavke šmýkame smerom dole a nie smerom hore; či by sa zo žuvačky nedali robiť balóny; prečo balón praskne; prečo Šimon vyzerá ako balón a kedy praskne.“ (s. 97) Zábavné rozprávky zo súčasnosti o večných témach potešia maličkých, väčších aj dospelých čitateľov.
Igor Adamec: Čipkovaný tato
Žilina: Artis Omnis, 2022
