Vyhľadávanie
Pohnite nielen kostrou
Július Satinský: Rozprávky uja Klobásu, Bratislava, Ikar 2008
Rozprávkar, rozprávač, rečník, zabávač, vtipkár na entú a ešte aj kámoš ujo Klobása, ujo Bambula, Ďusi, Satina alebo tak, ako je všeobecne známy, Július Satinský, sa v knižke Rozprávky uja Klobásu predstavuje deťom už druhýkrát v rozšírenej edícii (prvé vydanie vyšlo v roku 1996 vo vydavateľstve HEVI). Podľa literárnovednej „etikety“ sa nepatrí stotožňovať rozprávača s autorom. Júliusa Satinského si však od uja Klobásu možno len ťažko odmyslieť. Napokon, ilustrácie Petra Cpina nám toto veselé spojenectvo postavy a autora neustále pripomínajú. Rovnako ako aj autorské kresby a fotografie, ktoré predstavujú údajných priateľov uja Klobásu (medzi inými aj vysokopostavených dobrých známych).
Autor nasadil svižné tempo. Slovné hry, narážky, dialektizmy, neologizmy, expresívne a iné slová najrozmanitejšej proveniencie a lexikálnych skupín nedovolia čitateľom ulievať sa. Zvedavé, hravé, vymýšľavé, ale aj dnešsky podnikavé, prešibané a mudrlantské deti síce preháňajú v príbehoch svojho zdanlivo usedeného uja Bambulu, aby s nimi „pridal do kroku“ a vykročil k zdravšiemu, športovejšiemu životnému štýlu. No v skutočnosti má ich veľký kámoš navrch. To on ich provokuje k nemalému tempu. Musia pohnúť rozumom, zvládnuť autorskú imagináciu a „(z)dravý rozprávačský prúd“, ak chcú držať krok s neúnavným rozprávačom. Veď ujo Klobása je „tou rozumnejšou hlavou v obci Prdulíno“. Poradí si hravo aj s nebezpečným drakom Bakuľom.
Deti pravdepodobne nebudú rozumieť nuansám rozprávačských „figúr“. To však asi nebolo autorovým cieľom. Majstri rozprávači predsa odjakživa tvorili pre širšie publikum. Príbehy sú pre malých i veľkých. A každá skupina čitateľov si v nich nájde to svoje – žartovné i poučné; skúsenosť podávanú nadľahčene, no nie cynicky, s nebotyčným nadhľadom.
Ujo Klobása i ujo Bambula predstavujú svojský ponor do života. Aforizmy, bonmoty, sumy na záver príbehov čitateľov „štengrujú“ (dobrotivo do nich vyrývajú), ako vysvetľuje autor svoju údajne obľúbenú činnosť. Do arzenálu „klobásovského“ mudrovania patria témy medzi nebom a zemou. Od mytologických udalostí vysvetľujúcich pôvod neobyčajného ostrovtipu rozprávača, cez pretlmočenie tradičných rozprávkových tém, historických udalostí až po postoj k problémom ozónovej diery a nedostatku vodných zdrojov.
Nech už sú Klobásove či Bambulove múdrosti, objavy či divotvorné „palicevonzvreca“ akokoľvek úžasné a zázračné, fungujú len tam, kde sa s nimi narába poctivo a pravdivo. Kto kradne, aj so zázračným opaskom neviditeľnosti je okamžite všetkým na očiach a jeho čin je odhalený. Voči ľudskej chamtivosti a nežičlivosti sa však aj dobrosrdečný rozprávkar Klobása musel prozreteľne vyzbrojiť dvojnásobným arzenálom rozprávkových darov. Hrnčekvar darovaný priateľovi Melovi na školský výlet by sa stal pohromou pre celú triedu, keby sa do rozprávky už na začiatku predvídavo nezamotali Dlhý, Široký a Bystrozraký. „Keď sa vrátili z výletu, dal chlapček Melo pre istotu Hrnčekvar ujovi Klobásovi. V rukách človeka sa môže aj ten najnevinnejší rozprávkový predmet stať nebezpečným.“
Timotea Vráblová
