Recenzia
29.01.2009

Rozprávky víly Púpavky – Peter Kubica

Peter Kubica

Rozprávky víly Púpavky

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008

Desať príbehov predstavuje osudy desiatich zvieracích hrdinov. Každý z nich má nejaký problém. Húska Zuska si nevie nájsť kamarátov, zajko Majko chce byť moderátorom v rádiu, stonožka Božka nemá vhodnú obuv, lasička Evička sa nie a nie naučiť piecť, kravka Slávka je bojazlivec. Ich riešenie zabezpečuje Púpavka, naozajstná dobrá víla všetkých bytostí v lese. Prózy hravou podobou deťom ukazujú, ako si poradiť vo všedných situáciách. Zvieratká sú čitateľom veľmi blízke, vykonávajú totiž rovnaké alebo podobné činnosti ako ony. Navštevujú sa, hrajú, učia sa. Zvieracia podoba sa prejavuje vo výrazných povahových znakoch (medveď je maškrtný, jazvec lenivý) a telesných znakoch (stonožka má sto nôh, lastovička lieta). Vcelku je ale miera animizácie nastavená tak, aby nebránila deťom stotožniť sa s hrdinami. Zvieratká rozprávajú a dej obvykle naznačuje cestu k prekonaniu nedostatku. Riešenie nikdy neobsahuje fantastický prvok; konanie postáv verne kopíruje nám známu realitu. Neodvádza teda detí do neznámych vysnených krajín, ale ich ukotvuje v priestore tu a teraz. Alegorickosť zvieracích postáv a príklon k moralizovaniu posúvajú Kubicove rozprávky do žánra bájky. Každá z nich je uvedená básničkou a uzavretá do sveta krehkej idyly. Kubica deťom ponúka bezpečný, útulný, dôverne známy, blízky priestor, určený na hru a spoznávanie. Text knižky prežaruje pohoda a teplo priateľskej spolupatričnosti. Jedným z najnaliehavejších posolstiev, ktoré ponúka, je nutnosť žiť vo vzťahoch, s druhými a pre druhých. Jazyk dielka je jednoduchý, primeraný vnímaniu malých prijímateľov, často sa s ním priamo stotožňuje. Kubica svoje texty adresuje výlučne deťom, preto sú priamočiare, jednoznačné, neskrývajú ani náznak presahu k vyšším vekovým kategóriám. Celkovú atmosféru knižky vhodne dotvárajú farebné ilustrácie Anny Pospíšilovej.

Miloš Ferko