Vyhľadávanie
Rozprávky z čiernej Afriky
Vybral a prerozprával Marek Vadas
Levice, Koloman Kertész Bagala - L. C. A. 2004
Pre toho, kto pozná Vadasove predchádzajúce knihy napísané buď samostatne, alebo v spoluautorstve s Emanom Erdélyim, budú Rozprávky z čiernej Afriky veľkým prekvapením. Vo svojej najnovšej knihe totiž Vadas nie je cynickým, ba až morbídnym rozprávačom absurdných či parodicko-satirických mikropríbehov, na aké sme si zvykli v jeho zbierkach poviedok Malý román, Univerzita, Diabol pod čapicou alebo Prečo sa smrtka smeje. Rozprávky z čiernej Afriky sú v prvom rade naozaj rozprávky a bájky určené pre deti, ale nepochybne zaujmú aj dospelých. Vadas ich napísal v pokore pred Afrikou a jej tajomstvami, prinášajúc slovenskému čitateľovi pohľad na iné kultúry, morálku a hodnoty.
Kniha sa skladá z troch častí – Zvieratá, Zvieratá a ľudia, Ľudia a duchovia. Čitateľ sa v prvej časti môže dozvedieť napríklad, ako vzniklo nepriateľstvo medzi levmi a sviňami bradavičnatými, odkedy leopardy prenasledujú antilopy, prečo má slon malé oči a netopier lieta v noci. V druhej časti si prečíta zasa o tom, prečo žijú ryby vo vode, kto sa stal kráľom vtákov, alebo prečo sú zakázané sobáše ľudí so zvieratami, „nech sú už akokoľvek krásne“. V tretej časti sú napríklad rozprávky o vodných duchoch, o žene s dvoma tvárami či o tom, ako sa Lebka oženil. Atmosféra čierneho kontinentu dýcha doslova z každej stránky knihy (vizuálnym konceptom knihy presvedčil o svojich skúsenostiach a fortieli vydavateľ K. Kertész Bagala). Pôsobivý dojem dotvárajú reprodukcie autentických grafických motívov z afrických skalných kresieb, nádob, rytín, masiek, sôch, šperkov a podobne. Ich pôvod je uvedený na konci knihy. Priamo pod každým textom je napísaná krajina a národ (etnická skupina), ktorý rozprávku vytvoril.
Typická otázka pri čítaní akýchkoľvek ľudových rozprávok a ľudovej slovesnosti všeobecne sa týka autorského podielu zberateľa či zostavovateľa. Ten nebol jasný pri Dobšinskom či Ďuríčkovej, o to nejasnejší je pri Vadasovi. Nikto už nezistí, kedy Vadas len prekladal, čo prerozprával, upravoval a kde už sám fabuloval. To však vôbec neprekáža dospelému čitateľovi, a tým menej dieťaťu. Autorská identita Mareka Vadasa je však predsa len jednoznačne čitateľná, najmä na úrovni používanej lexiky. Celkom zámerne totiž do rozprávok často vkladá slová, ktoré by patrili do iného diskurzu. A tak svine bradavičnaté vyzerali „groteskne“, zebra bola „vymódená“, kráľ v háreme niektoré manželky „preferoval“. Niekedy je používanie týchto pre ľudovú rozprávku neprimeraných slov problematické a môže rušiť čitateľský zážitok, inokedy však robí text zábavnejším, pretože naznačuje, ako sa pri jeho písaní zabával aj samotný autor – keď Korytnačiak získal zázračný bubon už nemusel pracovať, len „sa potuloval po baroch“, a neskôr pochopil, že „stačí držať hubu“ a džudžu sa nestratí. Ak vás zaujíma, čo je džudžu (a verte, že je to oveľa viac ako len plný kalabas fufu), máte ďalší dôvod, aby ste si túto pútavú, poučnú a dobre urobenú knihu prečítali.
Pavol Rankov
