Recenzia
Anna Šikulová
17.05.2007

Ruiny - Scott Smith

 

Scott Smith: Ruiny

Bratislava, Ikar 2007. Preklad Katarína Jusková

Hoci americký spisovateľ Scott Smith (narodený v roku 1965 v New Jersey, žije v New Orleans) zatiaľ toho veľa nenapísal, v žánri trileru je to výrazný autor. Známy sa stal už v roku 1993 románom Jednoduchý plán. Ocenil ho aj majster hororu Stephen King, všeobecne uznávaný a aj u nás hojne prekladaný, keď o jeho debute písal ako o „knihe leta“. Smith podľa svojej prvotiny napísal aj filmový scenár a získal zaň Cenu Akadémie (sfilmovaný bol v roku 1998).

Po vyjdení Jednoduchého plánu sa autor na dlhší čas ako prozaik odmlčal a venoval sa scenáristike. V zásuvke mu však zostal rozpísaný pôvodne takmer tisícstranový román s prvkami hororu a vrátil sa k nemu až takmer po dvoch desaťročiach. V jeho prvom románe hrdinovia, traja muži, postupujú podľa jednoduchého plánika: po stroskotaní lietadla nájdu pôsob, ako si udržať obrovské peniaze. Aj príbeh Scottovho druhého románu je postavený na podobnej schéme. Významový posun je iba v tom, že v prvom románe malo ísť o peniaze a v Ruinách o udržanie priateľstva. V obidvoch prípadoch však existencia plánika, mapky či nákresu znamená asi toľko, že ľudstvo sa plánovito vrhá do katastrofy... Dva páry mladých ľudí z Ameriky prišli do Mexika užívať si slnko a more. Neuvážene, z nudy a dlhej chvíle, sa z pokojného pobrežia vyberú za ďalšími svojimi priateľmi. Ich kroky vedú do indiánskej rezervácie, k starým mayským ruinám, k niekdajšiemu archeologickému nálezisku, odkiaľ niet návratu.

Strohým vecným štýlom, nasýteným dôveryhodnými detailmi, nám autor cez tragický príbeh mladých ľudí ukazuje, že primitívny svet starej civilizácie nejestvuje v jeho čírej podobe, ba z úsilia o jeho ľahkovážne zmapovanie, o jeho spoznávanie či dobýjanie na základe „jednoduchého plánu“, sa môže stať pre moderný svet hrozbou. Navyše táto hrozba sa ukazuje ako niečo lákavé – krásne červené kvety žiariace na ceste, ktoré si turisti fotografujú, pôsobia poeticky, lákavo. A keď rastlina v šachte napodobňuje pípanie mobilu, čitateľ si uvedomí, aké zradné sú výdobytky modernej civilizácie, ktorá požiera samého človeka.

Vďaka koncíznemu štýlu skúsenej prekladateľky Kataríny Juskovej, ktorá si prácu s jazykom vyskúšala vo viacerých žánroch a vie, s akou slovnou zásobou treba pri prekladaní podobne ladeného príbehu narábať, si hlbšie osvojíme posolstvo knižky – len primitívne civilizácie vedia, že so zlom sa netreba zblížiť, ale treba ho izolovať, chrániť sa pred ním a uzavrieť, a spolu s ním aj pred tými, ktorí sú zlu náchylní uveriť.

Triler Ruiny znamená podľa ohlasov v tlači pre mexické pobrežie asi toľko čo svojho času Spielbergove Čeľuste pre Nové Anglicko. Dobrodružný príbeh so sugestívnym opisom pralesného prostredia, psychologicky jemne prekreslenými postavami je príkladom na horor z prírodného prostredia, na komerčnú literatúru s prvkami mystery, ktorá nám môže vnuknúť vážne myšlienky. Ak sme svojho času čítali s napätím Hailleyho trilery z istého úseku moderného sveta, teraz sa môžeme s chuťou začítať do Scottovho príbehu z exotického prostredia. Zdá sa, že jednoduchý, no kompaktný plán, na akom spočívajú jeho romány, je pevným základom z hľadiska žánru i z hľadiska pútavosti. Naznačenú schému môže cítiť len čitateľ, ktorý pozná genézu románu, no treba zdôrazniť, že ide o stavebne nosnú a výpovedne bohatú konštrukciu a – aj vďaka prekladu – napokon aj o pekné čítanie. Pri prekladaní dobrodružnej literatúry akoby sa podvedome podceňovala kvalitu textu, no práve výsledný Juskovej text je príkladom, že dobrý preklad komerčnej literatúry sa môže predostrieť i ako próza s vážnejším záberom. Lebo už nečítame natoľko Scotta Smitha, ale slovenskú verziu jeho románu, Scottove slovenské Ruiny.

Anna Blahová