Recenzia
Andrea Grominová
29.12.2017

Rusko očami populárneho sci-fi autora

„Čo je súčasné Rusko? Kto mu vládne? Akí sú jeho obyvatelia?“ Na tieto otázky, uvedené aj na obale knihy, sa prostredníctvom Poviedok o Rusku (Рассказы о Родине) pokúša odpovedať ruský spisovateľ a novinár, rozhlasový a televízny moderátor, Dmitry Glukhovsky. Bývalý vojnový korešpondent počas ozbrojeného konfliktu Izraela s organizáciou Hizballáh či autor prvého živého televízneho vysielania zo Severného pólu, ktorý počas svojej praxe aktívne spolupracoval s ruskými, ale aj európskymi médiami, poukazuje na vplyv mocných ľudí (aj) vďaka masovokomunikačným prostriedkom.

Knižná prvotina Glukhovského, román Metro 2033 (2005), ktorá sa stala svetovým bestsellerom a bola preložená do vyše tridsiatich jazykov, získala na európskom stretnutí autorov sci-fi EuroCon v roku 2007 cenu za najlepší debut. Autor ju zavŕšil ako 22-ročný. Kniha dala podnet na vznik počítačových hier a čoskoro uzrie svetlo sveta aj filmová adaptácia, o ktorú prejavil záujem hollywoodsky producent filmov Sociálna sieť či Päťdesiat odtieňov sivej – Michael de Luca.

Populárnymi sa neskôr stali aj autorove ďalšie antiutopické romány ako Metro 2034 (2009) a Metro 2035 (2015), ktoré sú voľným pokračovaním debutu, ale aj zbierky poviedok, uverejnené na internete, ako napríklad Noc (Ночь, сборник рассказов; 1998) či Príbehy o zvieratách (Рассказы о животных, сборник рассказов; 1998). Za román Súmrak (Cумерки; 2007) získal Glukhovsky prestížnu francúzsku literárnu cenu na festivale science fiction Utopiales v roku 2014. Zaraďujú ho k predstaviteľom fantastiky, postapokalyptickej sci-fi literatúry.

Fantastické prvky neabsentujú ani v knihe Poviedky o Rusku, ktorá v domácom i svetovom kontexte vzbudila obrovský ohlas hneď po jej vydaní v roku 2010. Na internetovej stránke autora (http://www.glukhovsky.ru) možno nájsť anonsu knihy: „... Poviedky o Rusku sú najdlhšie očakávanou a najnepredvídateľnejšou knihou Dmitryho Glukhovského. Je to po dlhej dobe hádam prvý pokus čestne porozprávať o našej Vlasti očami novej generácie. Provokácia. Škandál. Bomba. Nová literatúra...“ (pozn.: preklad autorky článku). Aj napriek rozmanitosti tém šestnásť poviedok knihy spája jednotná myšlienka – kriticky poukázať na situáciu v súčasnom Rusku:

From Hell – o vedcovi, ktorý pod zemským povrchom nachádza peklo; Niečo za niečo – o nehodách, ktoré sa stávajú pri stavbe veže (uprostred Moscow City), a biznise s predajom orgánov tadžických staviteľov; Protéza – o čipoch, ktoré sa implantujú do ľudského mozgu, aby ovplyvnili inteligenciu človeka; Panspermia – o láske na vesmírnej obežnej dráhe; Pred bezvetrím – o znižovaní intelektuálnej úrovne televízie, pretože „...programová politika stojí na troch pilieroch: sex, smrť a peniaze...“ (s. 68); Pre dobrú vec – o boji jednotlivca s úplatkárstvom; Každému, čo mu patrí – o ministrovi, hľadajúcom zmysel života; Hlavné správy – o mimozemšťanoch, ktorí sa neúspešne usilujú odovzdať posolstvo pozemšťanom; Občas sa vracajú – o rekreácii dvoch vysoko postavených mužov; Utópia – o úradníkovi z kancelárie gubernátora, ktorý považuje Francúzsko za dokonalú krajinu; Jedna pre všetkých – о hľadaní rebrandingu štátu; Zjavenie – o masovom nepoškvrnenom počatí; Na dne – o vodke s nanorobotmi, ktorá môže odkloniť krajinu od tradičného spôsobu vývoja; Deus ex machina – o potenciálnom „povstaní strojov“ na materiáli Štátneho automatizovaného systému Voľby; Z iného sveta – o evakuácii vplyvných ľudí z umierajúcej planéty; Predtým a potom – o tretej svetovej vojne očami obyvateľov sibírskej dedinky.

Neoddeliteľnou súčasťou vystavania jednotlivých príbehov sú reálie (napríklad koňak Ararat, časopis Forbes, Letisko Charlesa de Gaulla, Kitaj gorod, sovietska pištoľ Makarov, Uzbeci, Tadžici atď.). Objavujú sa aj skutočné mená známych osobností (napríklad speváčka Lady Gaga), najmä politikov (napríklad Irina Chakamadová ako predstaviteľka demokratov, Svetlana Chorkinová ako členka strany Jednotné Rusko). Autentickosť prečítaného podčiarkujú aj pálčivé politické udalosti, ako napríklad škandalózne stretnutie Vladimira Žirinovského a Borisa Nemcova, kedy v priamom prenose v roku 1995 Žirinovskij oblial Nemcova džúsom. U Glukhovského sa obaja aktéri ocitli v politickom ringu s blatom – porážku v ňom utrpel Nemcov.

Treba podotknúť, že aj napriek citlivým, kurióznym či neveselým témam je každý príbeh podávaný s istou dávkou humoru. Celú zbierku poviedok, v ktorej sa naivná túžba po spravodlivosti prepletá s neoblomnou túžbou po moci a v ktorej svoje opodstatnenie nachádza heslo „kto nie je s nami, je proti nám“, možno vnímať „po gogoľovsky“, t. j. ako „smiech cez slzy“. Niektoré repliky v anglickom, francúzskom či nemeckom jazyku sú popretkávané množstvom slangových výrazov, čo môže osloviť v prvom rade mladú generáciu čitateľov.

Domnievam sa, že autor svoju úlohu spisovateľa, ktorú chápe ako schopnosť správne sformulovať otázky tak, aby sa nad nimi čitateľ mohol zamyslieť a zaujať kritický postoj k prečítanému, splnil na výbornú. Slovenskému čitateľovi to umožňuje aj iniciatíva Martina Sliza a vydavateľstva Ikar, zásluhou ktorých vyšli tri slovenské preklady Glukhovského románov, a to Budúcnosť (2015), Metro 2035 (2016) a Poviedky o Rusku.
 
Andrea Grominová